Každý z nás si určite všimol, že niektoré dažďové kvapky vytvárajú na mláke bubliny, ktoré môžu trvať nezvyčajne dlho.
Existuje niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k vytváraniu dlhotrvajúcich bublín na mláke. Jedným z týchto faktorov je kontaminácia ovzdušia, ktorá môže mať vplyv na tvorbu bublín na mláke prostredníctvom interakcie znečisťujúcich látok s kvapkami dažďa, píše yolkki.ru.
Keď kvapky padajú na povrch a absorbujú znečisťujúce látky z ovzdušia, tieto látky sa môžu prichytiť na povrch kvapky a vytvoriť tenký film. Tento film znečistenia vytvára dodatočné povrchové napätie na kvapku, čím zvyšuje schopnosť kvapky udržať si svoj sférický tvar a tvoriť bubliny. Prítomnosť týchto znečisťujúcich látok na povrchu kvapiek vytvára akúsi bariéru, ktorá bráni bublinám praskať.
Konkrétne príklady znečisťujúcich látok, ktoré môžu mať vplyv na tvorbu bublín na mlákach, zahŕňajú prachové častice, aerosóly, priemyselné emisie a iné látky prítomné v ovzduší. Čím viac týchto znečisťujúcich látok je v ovzduší, tým vyššia je pravdepodobnosť tvorby bublín na mlákach a ich dlhšieho trvania. Je dôležité poznamenať, že vyššia úroveň kontaminácie ovzdušia je často spojená s hustejšou civilizáciou, mestskými oblasťami a priemyselnými centrami. To znamená, že v týchto oblastiach môžeme pozorovať vyššiu pravdepodobnosť vzniku bublín na mláke v porovnaní s čistejšími a menej kontaminovanými oblasťami.
Ďalším faktorom, ktorý vplýva na tvorbu bublín, je rýchlosť padania kvapiek. Rýchlosť, s akou kvapky dažďa padajú na povrch, ovplyvňuje interakciu medzi kvapkou a okolitým vzduchom, čo môže mať vplyv na vznik bublín.
Keď kvapka padá veľmi pomaly, povrchové napätie má väčší vplyv a bubliny majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku a dlhšej doby trvania. Pomalšie padajúce kvapky majú viac času na interakciu s okolitým vzduchom a znečisťujúcimi látkami, čo umožňuje tvorbu a udržanie bublín na povrchu.
Naopak, ak kvapky padajú rýchlo, povrchové napätie nemá taký výrazný vplyv a bubliny sa môžu ťažšie vytvárať a udržiavať. Rýchle padanie kvapiek môže spôsobiť, že kvapka sa rozštiepi na menšie častice, ktoré nemajú dostatočnú stabilitu na tvorbu bublín.
Ide iba o poveru alebo skutočne možno očakávať dlhotrvajúci dážď?
Teplota má takisto vplyv na tvorbu bublín na mláke a to prostredníctvom jej vplyvu na fyzikálne vlastnosti kvapiek a povrchové napätie.
Pri nižších teplotách majú kvapky dažďa tendenciu byť viac viskózne a hustejšie. Toto zmenšenie tekutosti môže spôsobiť, že povrchové napätie je silnejšie a kvapky majú väčšiu schopnosť udržať si svoj sférický tvar. V dôsledku toho sa zvyšuje pravdepodobnosť vytvorenia bublín na povrchu mláky a dlhšej výdrže.
Naopak, pri vyšších teplotách sa kvapky dažďa stávajú menej viskóznymi a tekutejšími. To môže spôsobiť, že povrchové napätie je menej výrazné a kvapky sa môžu ľahšie rozštiepiť na menšie častice. V tomto prípade je pravdepodobnosť vytvorenia bublín nižšia a ak sa aj vytvoria, môžu rýchlo prasknúť.
Je dôležité zdôrazniť, že vznik bublín na mláke nie je škodlivý ani nebezpečný pre ľudské zdravie. Je to len zaujímavý prírodný jav, ktorý obohacuje naše pozorovania a fascináciu nad prírodou.
Existuje však široké množstvo ľudových povier spojených s prítomnosťou bublín na mlákach a ich spojením s predpoveďou dlhotrvajúceho dažďa. Avšak tieto povery nemajú vedecký základ a nepodporuje ich spoľahlivá dôkazová základňa. Väčšina povier spojených s bublinami na mlákach je založená len na náhodných pozorovaniach.
