Vďaka antibiotikám dnes viac ľudí zomiera infarkt alebo rakovinu než infekcie ako to bolo v minulosti. V súčasnej dobe stále môžeme považovať väčšinu infekcií za liečiteľné, len málo z nich je odolných k tomu, čo je považované ako posledná rada antibiotík, kolistín. Bakteriálna imunita na kolistín už rastie v Číne a Spojených štátoch.
Nové antibiotické objavy sú zriedkavé, ak vôbec nejaké existujú. Nové metódy nie sú videné dostatočne na odvrátenie toho, čo môže nastať. Niektorí veria, že technológia, a dokonca aj vzkriesenie starších procedúr nás môže zachrániť.
Zmeny vo svete
Ešte nie sme v ére bez antibiotík, ale aký by bol svet, keby neboli k dispozícii žiadne antibiotiká? Musíme sa vrátiť len o 70 rokov, pred zlatú éru antibiotických objavov v rokoch 1940 až 1960. Zažiť infekčné choroby ako dominantnú príčinu ľudskej smrti. Tieto choroby sú stále okolo a niektoré sú viac virulentné (skomplikované niekoľkými antibiotickými rezistenciami).
Avšak,naša spoločnosť sa tiež zmenila od čias pred antibiotikami. Existuje nás viac a žijeme bližšie k sebe. Ako mestá rastú a ľudia migrujú z vidieka, viac ľudí žije v čistejších spoločnostiach, ktoré niektorí hovoria, nás robia náchylnejšími k chorobám.
Nové choroby a niektoré staré, mali tiež významný vplyv na posledných niekoľko desaťročí. Legionelóza, Lymská borelióza a Weilova choroba, vysoko patogénna E. coli. Nevyhnutne by sa časom stali viac rezistentné antibiotikám, až by bolo nemožné ich liečiť.
Budúcnosť chorôb a liečby
Bez antibiotík sa niektoré staré, zavedené choroby, začnú pomaly vracať vo forme tichých zabijakov. Tuberkulóza, bude rásť bez prestania. Zápal pľúc bude opäť hromadným zabijakom, najmä medzi starými a krehkými osobami a možno aj medzi nami ostatnými.
Transplantačné chirurgie by sa stali prakticky nemožné. Antibiotiká potláčajúce imunitu, ktoré sú nevyhnutné pre naše telo aby prijalo transplantát, by nás nechali bojovať proti život ohrozujúcim chorobám. Dokonca aj odstránenie roztrhnutého apendixu bude nebezpečná operácia. Všetky operácie sa môžu stať život ohrozujúcimi.
Vzdorovitý odpor
Je iróniou, ale už by sme si nerobili starosti s antibiotickou rezistenciou. Žiadne antibiotiká by nemohli byť predpísané, pretože by nefungovali. Je tu hlavný argument, a ten znie, že s menším užívaním antibiotík by sa mala znižovať rezistencia proti antibiotikám. Dajme bokom tvrdenie, že milióny, možno miliardy, ľudí by zomreli, keby antibiotiká neboli použité už preto, že to isté platí ak by sme uplatňovali neefektívne antibiotiká. Odolnosť by stále úplne nezmizla, malý zásobník génov by bol zachovaný v prírodných bakteriálnych populáciách. Keď by bolo bezpečné znovu používať antibiotiká, imunita baktrérií by sa vrátila, ale pravdepodobne rýchlejším tempom, lebo by už bola raz preukázaná. Pôda, voda, v skutočnosti životné prostredie ako celok zostane vždy nádrž , pripravená k šíreniu sa odolných nákaz.
Po-antibiotická éra
Tak ako by sa zmenila spoločnosť v po-antibiotickej ére? Budeme sa ešte zdraviť s ľudmi s objatím alebo podaním ruky, alebo pozerať sa na nich s podozrením? Budeme vždy nosiť masky alebo vyvinieme biologicky uzatvárateľné obleky ? Alebo budeme vynaliezaví a spojíme sa s globálnou politikou proti spoločnému nepriateľovi? Investujeme a nájdeme nové protibakteriálne látky. Toto všetko sú otázky, ktoré ostávajú nezodpovedané. Nám tak ostáva, sa nad nimi aspoň trochu zamyslieť.
Názor fyziológa Kevina Fonga
Ak chceme zabrániť návratu do pre-antibiotickej krajiny so všetkými jej nadmernými úmrtnosťami, musíme byť odvážni a neplytvať časom. Mrhať výhodou, ktorú sme len nedávno získali v boji proti mikroorganizmom by bolo nemysliteľné.
Pomaly, ale isto sa v celosvetovom povedomí objavuje, že to nie je len skúška. Národné vlády začínajú hľadať riešenie, ale musia svoju energiu zamerať aj proti iným hrozbám, ako je vírus Zika. Možno by sme si mali my všetci prečítať desať riešení, ktoré ponúka Jim O’Neill v správe od Veľkej Británie a niečo s tým urobiť, než bude príliš neskoro.