Mnohí ľudia majú vo svojom živote spoločníkov na štyroch labkách, ako sú mačky alebo psi a ich výnimočné kvality sú neustálym zdrojom úžasu. Inteligencia, vernosť a emócie, ktoré tieto zvieratá prejavujú, nám odkrývajú fascinujúci svet spoločenských tvorov. Ale ako je to s ošípanými? Tieto často podceňované stvorenia zdieľajú mnoho tých istých vlastností a predsa s nimi často zaobchádzame s nedostatočným rešpektom.
V posledných rokoch sa však veda stále viac zameriava na pochopenie prasacej mysle a odhaľuje jej nesmierne schopnosti a komplexnosť.
Mnoho rokov výskumu a vedeckého skúmania jasne ukázalo, že ošípané sú viac než len zvieratá určené na potravu. Ich schopnosť prežívať emócie, ako je radosť, strach a úzkosť, nás s nimi prepája na hlbšej úrovni. Ošípané sú schopné si zapamätať dôležité informácie na dlhú dobu a riešiť jednoduchšie problémy. Ich komplexná sociálna štruktúra zahŕňa rozlišovanie medzi členmi skupiny, vzájomnú komunikáciu cez rôzne zmysly a schopnosť vnímať verbálne aj neverbálne signály ľudí. Téme sa podrobne venoval portál thehumaneleague.org.
Inteligencia prasiat je zarážajúca
Jeden zo základných kognitívnych prvokov prasiat spočíva v ich schopnosti rozpoznávať rozdiely medzi objektmi. Spôsob, akým dokážeme my napríklad rozlíšiť červený štvorec od modrého kruhu, predstavuje jeden zo základných kameňov v našom vnímaní. Výskumníci z oblasti správania realizovali experimenty, ktoré skúmali túto schopnosť na prasatách. Tieto zvieratá boli konfrontované s predmetmi, ktoré boli pre ne buď známe, alebo nové, aby sa zistilo, akým spôsobom na ne zareagujú. Napríklad, prasatám boli opakovane ukazované obilné boxy. Keď si prasa zvyklo na prítomnosť týchto obilných boxov, vystavili ho novému objektu, drevenej lyžici. Zistené bolo, že prasa prejavovalo záujem o nový objekt a prejavovalo túžbu zistiť viac o tomto novom objekte, pričom prestalo venovať pozornosť už známemu obilnému boxu. Nielenže preukázali schopnosť rozlíšiť medzi rôznymi objektmi, ale preukázali aj svoju výbornú pamäť. Aj keď uplynulo päť alebo viac dní od toho, čo prasa spoznalo krabicu s obilninami, stále si ju pamätalo. Navyše, prejavili záujem o nové predmety, ktoré im ukázali.
Ešte zaujímavejšie je, že prasiatka dokážu uprednostniť svoje spomienky podľa ich dôležitosti. Keď mali možnosť vybrať si medzi dvoma zdrojmi potravy, pričom jeden mal viac jedla a druhý menej, rýchlo sa naučili rozoznávať tieto zdroje a spoľahlivo si pamätali, ktorý z nich bol bohatší. V budúcnosti potom preferovali vyhľadávanie toho zdroja, ktorý mal viac zásob.
Ďalšie štúdie preukázali, že schopnosti ošípaných siahajú ďalej než jednoduchá schopnosť rozlišovať medzi objektmi. V rámci jedného experimentu boli ošípané umiestnené do dvoch rôznych prepraviek, v jednej prepravke boli zavreté na štyri hodiny a v druhej len na 30 minút. Keď mali ošípané možnosť výberu medzi týmito dvoma prepravkami, väčšina z nich sa rozhodla vstúpiť do kratšieho 30-minútového obdobia, aj keď prepravka na štyri hodiny bola k dispozícii. Z týchto pozorovaní vedci odvodili dva dôležité závery a to, že ošípané majú schopnosť vnímať plynutie času a dokážu sa rozhodovať na základe svojich minulých skúseností a naučených informácií.
V tomto majú oproti psom navrch
Vedci z Budapešti nedávno skúmali schopnosti ošípaných riešiť rôzne úlohy prostredníctvom ponúknutia riešiteľných aj neriešiteľných hádaniek. Počiatočne umiestnili potravu pod nádobu, ktorú mali ošípané prevrátiť, aby sa dostali k odmene. Tieto zvieratá sa rýchlo naučili, že je potrebné nádobu obrátiť, aby získali svoju odmenu. Túto úlohu dokonca vyriešili rýchlejšie ako psi, ktoré boli tiež zapojené do tohto experimentu.
Neskôr výskumníci zafixovali nádobu tak, že ju ošípané nemohli prevrátiť. Zistilo sa, že ošípané prejavovali výnimočné odhodlanie pri riešení neriešiteľnej úlohy. Tento druh odhodlania je jedinečný, pretože iné zvieratá, ako napríklad psi, hľadajú zvyčajne pomoc u ľudí, keď sa stretávajú s problémom, ktorý nevedia sami vyriešiť. Sú dokonca schopné pracovať aj s nástrojmi, čo mnohých prekvapilo.
Vo všeobecnosti sú prasatá považované za inteligentné zvieratá a majú schopnosť sa naučiť a prispôsobiť sa rôznym situáciám. Výskumy ukázali, že prasatá môžu naučiť rôzne úlohy, ako je napríklad ovládanie mechanizmov na získanie potravy, otváranie dverí či dokonca používanie nástrojov. Je však dôležité si uvedomiť, že schopnosti prasiat môžu byť rôzne a závisia od individuálnych rozdielov, skúseností a tréningu, ktoré prasatá dostali.
V každom prípade, ak narazíte na prasa a budete si myslieť, že ide o „hlúpe“ zviera, tak vedzte, že tak hlúpe nie je, ba naopak. Keď sa vrátime k inteligencii domácich maznáčikov a prasiat, tak ich možno kľudne porovnať a dať ich na podobnú ak nie rovnakú a v niektorých situáciách aj na vyššiu úroveň. V niektorých prípadoch dominuje prasa a v iných pes. No treba si uvedomiť, že inteligencia sa môže prejavovať rôzne. Napríklad psi sú viac známe sociálnymi schopnosťami a schopnosťou komunikovať s ľuďmi a inými psami, zatiaľ čo prasatá sú lepšie v schopnosti manipulovať s objektmi a v používanú nástrojov, čo môže byť pre nich výhodou pri riešení úloh, ktoré vyžadujú fyzické manipulácie.
Oba druhy majú schopnosť prejaviť samostatnosť a kreativitu pri riešení problémov. Prasatá sa v niektorých prípadoch ukázali byť schopné riešiť neriešiteľné problémy a hľadať vlastné spôsoby dosiahnutia cieľa.
