Smrť je niečo, o čom málo hovoríme, no ide o prirodzenú súčasť života. Každý z nás vie, že v nejakom momente zomrie a to aj napriek tomu, nech budeme žiť ten najzdravší život, ako to len ide. V roku 2050 sa odhaduje, že priemerný vek dožitia obyvateľa planéty bude niečo málo cez 78 rokov. Nie je to veľa, keď sa pozrieme na dĺžku života niektorých zvierat alebo rastlín. Napríklad Grónsky žralok sa dožíva viac ako 500 rokov. Niektoré druhy korytnačiek sa dožívajú aj viac ako 150 rokov a podobne. Len pre zaujímavosť, v roku 2006 zomrela korytnačka Adwaitya, ktorá umrela vo veku 255 rokov.
Možno si hovoríte, že zvieratá vyššie žijú najdlhší život, ako je to len možné. Nuž, vyvedieme vás z miery. Možno aj vy by ste sa chceli pozrieť, ako to vyzeralo začiatkoch v Staroveko Egypte. Táto civilizácia vznikla približne 3 100 rokov pred našim letopočtom a zanikla v roku 30 pred našim letopočtom, kedy Rimania dobyli Egypt a posledná faraónka, Kleopatra VII., spáchala samovraždu. Po jej smrti sa Egypt stal rímskou provinciou. Vedzte, že existujú rastliny, ktoré mali šancu vidieť vzostup ale aj pád Starovekého Egypta.
Najstaršie stromy na svete majú okolo 5-tisíc rokov
Najstaršie stromy na Zemi stoja pevne už takmer päť tisícročí a preto otázka, či sú nesmrteľné, je na mieste. Starnú vôbec? Nedávna štúdia publikovaná v odbornom magazíne Cell sa na túto problematiku pozrela bližšie.
Mohlo by sa zdať, že tieto stromy, známe aj ako ginkgo, dokážu uniknúť senescencii, teda starnutiu (pozn. ide o pojem, ktorý sa používa v súvislosti so starnutím rastlín).
Ak by ste ako laik skúmali tento druh stromov, tak počas života, by ste veľa zmien, ktoré súvisia s ich starnutím, nezaznamenali. No nie sú nesmrteľné, hovorí Sergi Munné-Bosch, ktorý je rastlinný biológ.
„Keď sa pokúšame študovať tieto organizmy, sme skutočne ohromení, že žijú tak dlho. Ale to neznamená, že sú nesmrteľné,“ hovorí Munné-Bosch. „Žijú tak dlho, pretože majú mnoho mechanizmov na zníženie veľkého množstva opotrebenia spôsobeného starnutím.“, dopĺňa.
Výskum dlhovekosti týchto stromov odhalil, že prechádzajú fyziologickým stresom spojeným so senescenciou.
„Majú svoje limity,“ hovorí Munné-Bosch. „Existujú fyzické a mechanické obmedzenia, ktoré obmedzujú ich schopnosť žiť nekonečne dlho.“
Vzhľadom ale na to, ako dlho žijú, a ako dlho žijeme my, ľudia, štúdium týchto stromov je náročné vrátane zaznamenania procesu starnutia. Nehovor viac o tom, že nájsť strom s týmto vekom, je rovnako ťažké.
„Keď stromový druh môže žiť päť tisícročí, je veľmi ťažké nájsť aj len dva stromy, ktoré sú medzi dvoma a piatimi tisícročiami,“
Taktiež treba povedať že pri tomto druhu stromu, aj 700 alebo viac ročný strom, nemusí ešte niesť znaky starnutia.
„Čas je niečo, čo sme si vymysleli ako ľudia, a pre tisícročný strom to vôbec nehrá úlohu,“ hovorí Munné-Bosch.
„Život je stresujúci, a to vás veľmi pomaly privedie k smrti,“
Stromy majú rôzne spôsoby, ako znížiť pravdepodobnosť smrti spôsobenej starnutím, od rozdelenia rizika v komplexných štruktúrach konárov až po „budovanie života na smrti“ rastom nových výhonkov z kmeňov zložených z 90% neživých tkanív. Avšak, Munné-Bosch v svojej štúdii tvrdí, že hoci dlhoveké stromy môžu prežiť tisícročia vďaka týmto metódam, stres spojený so starnutím, hoci malý, nakoniec zabráni nesmrteľnosti.
„Čas môže byť v niektorých ohľadoch považovaný za určitý druh stresu. Život je stresujúci, a to vás veľmi pomaly privedie k smrti,“ hovorí.
Aj keď stromy nie sú nesmrteľné, Munné-Bosch tvrdí, že štúdium spôsobov, ako stromy predlžujú senescenciu, je dôležité. Hovorí, že máme sa veľa čo od nich učiť.
Hoci starnutie nie je univerzálny proces, vedomosť, že ani najstaršie druhy nemôžu žiť večne, znamená, že „možno nie sme takí odlišní, ako si myslíme,“ dodáva Munné-Bosch.
Všetky rastliny musia na konci nevyhnutne podľahnúť smrti – či už vplyvom ich prostredia alebo veku.
