O dôvodoch, ktoré viedli k rozpadu Rímskej ríše, sa rozpráva na hodinách dejepisu od nepamäti. Ku koncu pádu tohto impéria prispelo viacero faktorov. Od hospodárskych problémov, cez kultúrne, vojenské, administratívne, až po spoločenské problémy. Tieto faktory skúmalo viacero historikov a dospeli k záveru, že k pádu ríše prispela ich kombinácia.

Walter Scheidel z Stendforskej univerzity sa pozrel na tento problém ale úplne z opačného hľadiska. Pýta sa, prečo sa niečo ako Rímska ríša už nikdy nezopakovalo.

Mnohí si Rímsku ríšu idealizujú a o jej rozpade hovoria ako o jednej z najväčších katastrof v histórii ľudstva. Bol ale veľký Rím skutočne tým najlepším, čo nás postihlo?

„Absencia Rímskej ríše poháňala západnú civilizáciu“, hovorí historik.

Z homogénnej spoločnosti sa stala heterogénna

Scheidel hovorí, že rozpad Rímskej ríše oslobodil Európu od nadvlády jedinej mocnosti. Rovnako dopĺňa, že hoci imperiálne monopoly poskytovali mier a stabilitu, nebolo to zadarmo. Bolo to výmenou za zachovanie status quo, potláčania experimentovania a nesúhlasu.

„Keď koniec impéria odstránil centralizovanú kontrolu, súperiace politické, vojenské, ekonomické a náboženské obvody začali bojovať, vyjednávať a robiť kompromisy a – v tomto procese – prebudovali spoločnosť podľa rôznych smerov.“, hovorí historik.

Scheidel tvrdí, že hoci história Európa po konci Rímskej ríše bola plná násilia, kedy krajiny medzi sebou súperili o pôdu a moc, tak na druhej strane išlo aj obdobie, ktoré podporilo inovácie, ktoré viedli k bezprecedentným zmenám v produkcii vedomostí, ekonomickej výkonnosti, ľudskom blahobyte a politických záležitostiach.

„Táto cesta k modernosti bola dlhá a kľukatá, no zároveň jedinečná vo svete.“, dopĺňa.

Prečo sa Rímska ríša nikdy nevrátila?

Na rozdiel od iných veľkých impérií – ako sú po sebe idúce dynastie v Číne – sa Rímska ríša nikdy nevrátila do Európy. Jednoduchá odpoveď by bola, že vládcovia, ktorí sa o to pokúšali, v skratke zlyhali. No v skutočnosti má Európa silné environmentálne dôvody, ktoré to nedovolili.

„Európe chýbajú veľké povodia, ktoré by podporovali centralizovanú moc, a je formovaná horskými bariérami a mimoriadne dlhými pobrežiami, ktoré ju delia na menšie celky. Azda najdôležitejšie je, že západná Európa je ďaleko od veľkej euroázijskej stepi, trávnatých plôch, ktoré bývali domovom bojovných nomádov, ktorí hrali rozhodujúcu úlohu pri vytváraní veľkých impérií v Rusku, na Strednom východe a v južnej a východnej Ázii.“

Práve tieto podmienky, ktoré Scheidel opisuje, prispeli podľa neho k tomu, že sa Európa vydala na inú trajektóriu, ktorá prispela k rozmanitosti.

Prečo sa to ale podarilo Rimanom?

Scheidel hovorí, že Rímska ríša vznikla vďaka súhre náhod, ktoré sa už nebudú pravdepodobne nikdy opakovať.

„Prostredníctvom dômyselnej manipulácie s občianskymi povinnosťami, materiálnymi odmenami a spojenectvami sa ich vedeniu podarilo zmobilizovať obrovské množstvo obyčajných roľníkov pre vojenské operácie s nízkymi nákladmi.

Rím tiež ťažil zo skromnej úrovne formovania štátu v západnom Stredomorí a zo skutočnosti, že väčšie kráľovstvá ďalej na východ boli zaneprázdnené vzájomnými bojmi. To im umožnilo premôcť a pohltiť ostatné spoločnosti jednu po druhej.“, vysvetľuje.

V neskorších obdobiach bola Európa plná konfliktov a súperiacich štátov, čo prakticky znemožnila komukoľvek podmaniť si ostatné krajiny.

O znovuzrodenie „Rímskej ríše“ sa pokúsili mnohí

Rímska ríša bola najväčším impériom v Európe. O jeho znovuzrodenie sa pokúsili viacerí panovníci a veľmoci. Spomenúť si môžeme napríklad na Karola Veľkého či na Svätú rímsku ríšu nemeckého národa. Neuspeli dokonca ani snahy Habsburgovcov a Napoleona o nastolenie určitého stupňa hegemónie nad Európou. Scheidel hovorí, že pravdepodobne sa už nikdy nepodarí obnoviť impérium, ktoré by sa mohlo rovnať Rímskej ríši. Odôvodňuje to rôznymi alianciami, ktoré by chúťky vládcov, ktorí túžia po expanzii, zastavili.

V neposlednom rade treba spomenúť aj hospodárske faktory. Moderné ekonomiky sú oveľa zložitejšie ako tie, ktoré existovali v staroveku. Globálna ekonomika umožňuje štátom mať vzťahy s inými krajinami a obchodovať s nimi. Tento druh hospodárskej súťaže znižuje potrebu kontroly väčších území, pretože sa dá dosiahnuť hospodárska výhoda prostredníctvom obchodu.

Pravidlá preberania obsahu