Určite ťa neprekvapí, že sedavý spôsob života, nie je ideálnym. Vo všeobecnosti ľudia, ktorí sa hýbu viac, majú nielen lepšie fyzické, ale aj psychické zdravie. V dnešnom sedavom svete, kedy veľká časť ľudí sedí aj osem či dvanásť hodín za počítačom a potom doma trávi čas pred televízorom, je globálnym problémom. Niekedy ale aj malá zmena v zaužívanom správaní vie priniesť mnoho benefitov.
Rozmýšľal si niekedy, koľko potrebuješ pohybu, aby si potlačil negatíva sedavého života? Práve na túto problematiku sa pozreli vedci z Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Sedavý život nebol nikdy takto vypuklý problém
V prvom rade je potrebné povedať, že každá fyzická aktivita sa počíta, aby sme si udržali zdravie. Čoraz väčšie množstvo dôkazov sa ale spája s dlhým sedením a zlým zdravotným stavom vrátane zvýšeného rizika predčasnej smrti.
Nový výskum, ktorý sledoval viac ako 44-tisíc ľudí, ktorí nosili zariadenia na sledovanie aktivity zo štyroch krajín, odhaľuje, že sedavý život (10 a viac hodín sedenia denne) je spojený s výrazne zvýšeným rizikom úmrtia, najmä medzi ľuďmi, ktorí sú fyzicky neaktívni.
Každá fyzická aktivita sa počíta
Možno si teraz hovoríš, že aby si potlačil negatíva sedavého spôsobu života, tak potrebuješ chodiť do fitness centra, behať či aktívne cvičiť. Samozrejme, ide o ideálny stav, ak vykonávaš niektorú z týchto aktivít pravidelne. Pomôcť ti ale môže aj bežná fyzický aktivita. Napríklad, keď si namiesto výťahu vyberieš schodmi.
„Môže to byť čokoľvek od lezenia po schodoch namiesto výťahu, prechádzky okolo bloku, záhradkárčenia alebo niektorých domácich prác, až po beh alebo jazdu na bicykli,..“, približujú výskumníci fyzické aktivity, ktoré nám vedia pomôcť. „Každý, bez ohľadu na vek alebo schopnosti, by sa mal snažiť obmedziť svoj denný čas na sedenie a nahradiť ho fyzickou aktivitou akejkoľvek intenzity.“, dopĺňajú.
Nový výskum vo svojej podstate sa vo veľkej miere prekrýva s odporúčaniami WHO z roku 2020. Podľa dát, ku ktorým sa výskumníci dopracovali, 30 až 40 minút fyzickej aktivity so strednou až intenzívnou intenzitou denne podstatne znižuje rôzne zdravotné riziká, ktorým čelíme, vrátane predčasnej smrti.
„To všetko spolu predstavuje týždenný počet 150 – 300 minút miernej intenzity alebo aspoň 75 – 100 minút intenzívnej fyzickej aktivity, odporúča usmernenia WHO. Ale akékoľvek množstvo fyzickej aktivity je pre zdravie lepšie ako žiadna.“ zdôrazňujú výskumníci.
Zaujímavosťou rovnako je, že ak by sme dodržali minimálny prah aktivity, tak WHO odhaduje, že sa to odzrkadlí nielen na našom fyzickom a psychickom zdraví, ale aj na svetovej ekonomike. Do roku 2050 by globálny hrubý domáci produkt (HDP) rástol každý rok o 0,15 % až 0,24 % ročne. Hovorím odhadom o 314 – 446 miliárd dolároch ročne. Tento efekt by bol výsledkom nižšej chorobnosti, lepšie zdravia, nižších nákladov na zdravotníctvo a podobne.
„Snažte sa vykonávať každý týždeň 150 – 300 minút miernej intenzity alebo 75 – 150 minút intenzívnej fyzickej aktivity, alebo nejakú ekvivalentnú kombináciu aeróbnej fyzickej aktivity strednej intenzity a vysokej intenzity.“, hovoria vedci.
