Smrť je fenomén, ktorý fascinuje nielen vedcov, ale aj laickú verejnosť. Zatiaľ čo časť ľudí verí, že život, ako ho poznáme, je len prechodným stavom k ďalšej úrovni bytia, tak druhá skupina ľudí tvrdí, že potom, ako zomrieme, nie je jednoducho nič. Inými slovami, že ide o definitívny koniec.
Sú zážitky blízke smrti skutočnými alebo ide o halucináciu vyvolané liekmi?
Vedci z Resuscitation Research a NYU Grossman School of Medicine prinášajú viac svetla do tejto problematiku. Výskumníci s cieľom lepšie pochopiť smrť skúmali zážitky blízke smrti.
Vďaka pokrokom v oblasti resuscitácie a intenzívnej medicíny čoraz viac ľudí prežíva stavy blízke smrti alebo dokonca návraty zo stavu klinickej smrti.
Predchádzajúce výskumy naznačujú, že až stovky miliónov ľudí po celom svete mohli prežiť takéto zážitky. Typické spomienky, ktoré si títo ľudia pamätajú, často zahŕňajú pocity oddelenia od tela, cestovanie na neznáme miesto, alebo prežitie určitých životných udalostí v rýchlom slede. Tieto zážitky však nie sú rovnaké ako halucinácie alebo psychedelické stavy, s ktorými by ich niektorí mohli mylne spájať.
Vedomia človeka je aktívne nejakú dobu po smrti
Jedným z najzaujímavejších aspektov tejto štúdie je objavenie tzv. gama aktivity a elektrických impulzov v mozgu, ktoré súvisia s extrémne vysokými stavmi vedomia, a to aj v momente smrti. Výsledky práce vedcov naznačujú, že vedomie človeka môže určitú chvíľu pretrvávať aj potom, ako dôjde k zástave srdca. Dr. Parnia a jeho tím tvrdia, že mozgové bunky neumierajú okamžite, ale proces ich odumierania môže trvať niekoľko hodín po tom, ako sa zastaví prísun kyslíka do mozgu.
Inými slovami, hoci bez dostatku kyslíka, sa bunky mozgu nenávratne poškodia, tak trvá nejakú dobu, kým zomrú. Môžeš si pod tým predstaviť, že keď sa začneš dusiť, tak neumrieš v momente, odkedy nemáš prístup ku kyslíku, ale až po niekoľkých minútach. Niečo podobne sa deje aj tu. Tento proces môže podľa výskumníkov trvať aj niekoľko hodín a v extrémnych prípadoch aj o niečo dlhšie. Práve tento proces a aktivita mozgu, by mohol vysvetliť zážitky blízke smrti.
Smrť ako proces, nie je okamžitý stav
Vedci tiež zdôrazňujú, že zastavenie srdca, známe ako zástava srdca alebo srdcový kolaps, neznamená okamžitý koniec života. Vďaka metódam resuscitácie, ako je napríklad kardiopulmonálna resuscitácia, môže byť proces smrti v niektorých prípadoch zvrátený a ľudia sa môžu „vrátiť“ späť k životu.
„Len veľmi málo štúdií skúmalo, čo sa deje, keď umierame, objektívnym a vedeckým spôsobom,“ vysvetľuje Dr. Parnia. „Tieto zistenia však ponúkajú zaujímavé pohľady na to, ako existuje vedomie u ľudí a môžu pripraviť cestu pre ďalší výskum.“
Dôkazy teda naznačujú, že ani fyziologické, ani kognitívne procesy nekončia v „bode smrti“, ako si ho štandardne predstavujeme.
