Divých vlkov sme domestikovali približne 18 000 rokov dozadu. Odvtedy psy s nami bývajú v jednej domácnosti. Je zaujímavé, že aj napriek tomu, že spolu žijeme pod jednou strechou tak dlho, tak niektoré správanie psov nás stále prekvapuje a nerozumieme mu.
Nedávno sme sa napríklad venovali téme, prečo pes po veľkej potrebe „kope“ nohami. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že po sebe upratuje. Nie je ale tomu tak. V labkách má pachové žľazy, cez ktoré uvoľňujú feromóny. Kopaním dáva najavo ostatným psom, že je to ich teritórium.
Prejdime teraz ale k ďalšej zaujímavej téme, ktorou je mávanie chvostom a prečo psy vlastne nimi mávajú. Pravdepodobne si už videl nejeden raz mávať psa chvostom ako prejav radosti. Nejde ale o jediný účel mávanie podľa štúdie zverejnenej v Biology Letters. Inými slovami, psy nemávajú chvostom len za účelom vyjadrenia pozitívnych emócií. Výskumníci preštudovali viac ako 100 vedeckých prác, aby sa ponorili hlbšie do tejto problematiky. Téme sa podrobne venoval server iflscience.com.
Prečo pes máva chvostom?
Vo všeobecnosti prevláda názor, že psy vrtia chvostom, keď sú šťastné, vedecká literatúra ale tento fenomén nie vždy potvrdzuje.
Výskumníci napríklad odhalili dôkazy, ktoré naznačujú, že agresívne psy vrtia chvostom viac ako poslušné psy. Ide o výsledok, ktorý je v rozpore so všeobecnou ľudskou vierou, ktorá spája vrtenie chvostom s pozitívnou reakciou.
Psy mávajú tiež chvostom aj v situáciách, keď sú vystavené náhodným objektom, ako sú ventilátory či plastové tašky. Toto správanie môže vyjadrovať vysokú mieru vzrušenia alebo pozitívne emócie, ale nie strach či stres.
Mávanie chvostom sa v niektorých prípadoch používa ako signál na žiadosť, napríklad o jedlo.
Prečo psy mávajú chvostom
Autori štúdie prišli s dvomi hypotézami, ktorými vysvetľujú mávanie chvostom.
Hypotéza „syndrómu domestikácie“
Mávanie chvostom mohlo vzniknúť ako neúmyselný vedľajší efekt šľachtenia iných vlastností u psov, napríklad priateľskosti a krotkosti. Výskumníci na podporu tohto tvrdenia poukazujú na štúdia so striebornými líškami, ktoré boli chované tak, aby sa stali čoraz krotkejšími a učenlivejšími viac ako 40 generácií. Tie viac skrotené líšky mali väčšiu tendenciu vrtieť chvostom, než ostatné. To naznačuje náhodnú súvislosť medzi prívetivosťou a vrtiacimi sa chvostmi u domestikovaných psov.
Hypotéza „rytmického mávania“
Ďalším vysvetlením by mohlo byť, že ľudia priamo šľachtili tých psov, ktorí veľa vrtia chvostom, pretože sa im páčil tento očarujúci, rytmický pohyb. Mávanie chvostom mohlo byť cieľom domestikácie, pretože ľudský mozog má prirodzenú preferenciu pre rytmické podnety. Psy, ktoré mávali chvostom rytmickejšie, mohli byť ľuďmi uprednostňované (a to či už vedome alebo nevedome).
Ako ale autori práce hovoria, ani jedna z ich hypotéz nie je aktuálne neprestrelnou a potrebujú viac dôkazov. Vyzývajú preto vedeckú komunitu v ďalšie výskumy, aby sme lepšie pochopili správanie psov.
