paradox masa
Zdroj: Vedelisteze.sk, AI
Ľudské telo, Zaujímavosti, Zvieratá

Čo je to „paradox mäsa“? A čo nám hovorí o ľudskej psychológii?

Pravdepodobne aj na tvojom stole, ak nie každý deň, tak aspoň párkrát do týždňa, je mäso. Možno si nad tým nikdy nepremýšľal, ale ako ľudia každých 60 sekúnd zabijeme okolo 140-tisíc kurčiat, aby sme nakŕmili naše hladné krky. Denne tak zoberieme viac ako 202 miliónov zvieracích životov. Stále hovoríme len o kurčatách. Potom je tu 12 miliónov kačiek, 3,8 milióna ošípaných a takto by sme mohli pokračovať ešte niekoľko minút. Odhliadnuc od toho, koľko životov zoberieme, tak mnohé z tých zvierat žijú v katastrofálnych podmienkach. Len pre zaujímavosť, napríklad také kura, ktoré je určené na konzumáciu, kým sa dostane na tanier, ubehne len 6 týždňov od jeho narodenia. Ak by ťa to zaujímalo, tak v prípade chovu kurčiat (ak nejde o voľný chov), väčšina z nich prežije život na priestore približne o veľkosti 0,06 až 0,15 m štvorcového.

Paradox mäsa

Mnoho ľudí, aby svojou troškou prispelo k tomu, nech zabíjame menej zvierat kvôli jedlu, sa rozhodne mäso nejesť. Zatiaľ, čo v minulosti mäso bolo dôležité, aby sme sa vyvinuli v to, čo sme dnes, tak tento typ stravy v súčasnosti môžeme ľahko nahradiť iným.

Možno si už počul o pojme „Paradox mäsa“. Ide o fascinujúci jav, ktorý skúma psychologický konflikt medzi našou láskou k zvieratám a našou túžbou po mäse.

Tento konflikt je charakterizovaný ako kognitívna disonancia, stav, keď sa naše presvedčenia a správanie dostávajú do rozporu. Výskum naznačuje, že väčšina ľudí si zvieratá váži a sú proti ich týraniu, ale stále konzumuje mäso, čím prispievajú k utrpeniu zvierat.

pocet zvierat ktore posleme kazdy den na jatka

Zdroj: Vedelisteze.sk, DALL·E

Zaujímavou otázkou preto je, prečo konzumujeme mäso a to aj napriek tomu, že vieme, že tým prispievame k utrpeniu zvierat? Odpoveď nie je vôbec tak jednoduchou, ako sa môže zdať.

Kognitívna disonancia a stratégie na jej prekonanie

Pravdepodobne si aj ty neraz prišiel do reštaurácie a dal si si dobrý rezeň alebo vyprážané kuracie prsia. Zjedol by si ich ale, ak by si musel zviera zabiť svojpomocne? Pravdepodobne nie.

„Mnoho ľudí sa chce vyhnúť ubližovaniu zvierat, no väčšina ľudí konzumuje aj napriek tomu mäso.“

Podľa štúdie Sarah Gradidgeovej, ľudia často používajú rôzne stratégie na zmiernenie tohto vnútorného konfliktu. Jednou z nich je disociácia, kde sa snažíme oddeliť mäso na našom tanieri od živého zvieraťa, z ktorého pochádza. Inými slovami, ľudia majú tendenciu nepripúšťať si pôvod mäsa, aby sa vyhli myšlienkam, ako trpia zvieratá a čím všetkým si musia prejsť predtým, ako sa dostanú na tanier.

Okrem iného, konzumenti mäsa často znižujú vnímanie mentálnych schopností zvierat, aby zmiernili vnútorný konflikt s jedením mäsa. Ďalším odhalením je, že zvieratá, ktoré sú vnímané ako podobné ľuďom, sú považované za citlivejšie na bolesť a utrpenie.

Existujú rozdiely medzi konzumentmi mäsa a ľuďmi, ktorí sa mu vyhýbajú?

Aby sme vyriešili paradox mäsa, tak najjednoduchším spôsobom je ho prestať jesť. Samozrejme, to sa asi nikdy nestane. Stále tu bude skupina ľudí, ktorá sa mäsa jednoducho nevzdá a s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o väčšinu. Ako sa ale títo ľudia odlišujú o nejedákov mäsa?

Web psychologicalscience.org upozorňuje na celkom zaujímavé rozdiely medzi ľuďmi, ktorí konzumujú mäso a tými, ktorí nie. Napríklad, ľudia ktorí pravidelne konzumujú mäso, majú tendenciu byť vo všeobecnosti autoritatívnejší, pretože veria, že je prijateľné byť agresívny a kontrolovať podriadených. Zaujímavým zistením rovnako je, že jedáci mäsa skôr akceptujú nerovnosť a prijmú sociálne hierarchie ako nejedáci. Zjavne tento postoj k iným ľuďom spôsobuje, že konzumácia mäsa je pre nich morálne menej problematická.

Výskumníci rovnako odhalili je, že ľudia, ktorí majú tendenciu veriť v nerovnosť a hierarchiu, jedia viac červeného mäsa ako ich menej dominantní rovesníci.

Tento paradox nie je novým

Mimochodom, pozoruhodné je, že už starovekí filozofi ako Pytagoras a Seneca hovorili o morálnych dilemách spojených s konzumáciou mäsa. Ďalšou zaujímavosťou je, že kultúrne normy výrazne ovplyvňujú pohľad na konzumáciu mäsa. Napríklad v Indii je vegetariánstvo bežné a spoločensky akceptované, zatiaľ čo v západných krajinách je konzumácia mäsa často spojená s tradíciou a identitou​

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť