Keď sa stretávaš ľuďmi, niekedy sa pri ich reakciách alebo prejavoch správania možno zamyslíš nad tým, aké IQ by konkrétny človek mohol mať. IQ, čiže inteligenčný kvocient, popisuje inteligenciu človeka. Tú možno podľa portálu zadarskilist.novilist.hr definovať ako všeobecnú mentálnu schopnosť človeka uvažovať, riešiť problémy a učiť sa.
Možno si si práve ako inteligentného predstavil človeka zaseknutého v knihách, ale nemusí to byť úplne tak. Väčšina ľudí ma aj „prirodzenú“ inteligenciu, ktorá nás núti sa rozhodovať správnym spôsobom. Ako spoznať človeka, ktorý ma inteligencie trochu menej? Ide o súbor vlastností, ktoré ho definujú.
Nie je zvedavý
Inteligentní ľudia majú potrebu stále sa vzdelávať a zdokonaľovať vo veciach, ktoré už vedia. Taktiež sa veľa pýtajú a zisťujú si nové poznatky, o veciach, ktoré sú im vzdialené. Naopak ľudia s nižším IQ sa uspokoja s malom, ktoré poznajú. Sú spokojní s plytkou konceptualizáciou problémov, bez toho aby rozmýšľali o príčine problému.
S menším záujmom o nové veci klesá aj slovná zásoba. Keďže slovnú zásobu nadobúda najmä čítaním a prichádzaním do kontaktu s novými poznatkami a slovami.
Nevie sa prispôsobiť novým situáciám
Ľudia s nižším IQ majú často problém s plánovaním a riešením problémov. Tieto problémy môžu vyústiť a do problémov s prispôsobením sa novým veciam.
Aj keď niektorí ľudia s nižším IQ majú schopnosti, ktoré im pomáhajú pri samostatnej práci v stálom prostredí, no v novom prostredí môžu mať ťažkosti. Je náročne ich postaviť do reálneho života, pretože nemajú mentálnu schopnosť riešiť nové situácie.
Subjektívny pohľad na veci
Kým ľudia s vysokou inteligenciou vedia uznať, že niečo nevedia, ľudia s nižším IQ si to nepripúšťajú. Čo je zaujímavé, títo ľudia si o sebe môžu myslieť, že sú vysoko inteligentný. Tento jav sa nazýva Dunning-Krugerov efekt. Funguje to tak, že ak človek hoci vie veľmi málo o určitej téme, tak často si myslí, že je v nej veľmi vzdelaný. Treba ale povedať, že tento efekt nevyučuje, aby človek bol expertom v nejakej téme, no automaticky si myslí, že je expert aj v ďalšej.
Polarizované myslenie
Toto myslenie sa chápe ako dve polárne protiklady. Ako myslenie kedy človek vidí len dobro a zlo, nič medzi tým. Japonská štúdia z roku 2021 zistila súvislosť v tomto videní sveta a nízkymi kognitívnymi čiže rozumovými schopnosťami. Takto mysliaci ľudia sa nesnažia zisťovať nové spôsoby riešenia problému, veria iba v dve možnosti, z ktorých jedná musí byť správna.
S tým sa spája aj nechcenosť zmeniť názor v prípade poukázania na nové poznatky. Týmto ľudom chýba kognitívna flexibilita alebo schopnosť byť otvorený. Vo svojom myslení sú strnutí a často až agresívni, ak ich názor je spochybňovaný.
Hypotetické situácie
Ľudia s nižším IQ majú problém chápať abstraktné, nehmotné hodnoty. Nerozmýšľajú nad rámec absolútnych hodnôt, pretože je pre nich ťažké rozmýšľať nad niečím, čo nepoznajú alebo si nevedia predstaviť.
Chýbajúca empatia
Emocionalita rastie spolu s inteligenciou, čiže čím je vyššie IQ, tým by malo rásť aj EQ (emocionálny kvocient). Ak však človek má nízke IQ, nemôže dosahovať vysoké výsledky ani pri emóciách, čiže ani pri empatii.
Sebestrednosť
Nízke IQ spôsobuje, že človek má problém vidieť za okraj „vlastného sveta“, respektíve prežívania tohto sveta. Štúdia z roku 2023 hodnotiaca svetonázory, hovorí že ľudia s obmedzeným svetonázorom častejšie myslia len na seba a na svoj prospech.
