Určite sa ti už niekedy stalo, že si bol dehydratovaný. Dostatočný príjem tekutín, najmä vody, je pre naše telo nesmierne dôležitý. Voda totiž pomáha regulovať telesnú teplotu, transportovať živiny, odstraňovať odpadové látky a zohráva mnoho ďalších životne dôležitých funkcií. Zdá sa však, že okrem toho plní ešte jednu dôležitú úlohu. Ľudia, ktorí sú vo všeobecnosti dobre hydratovaní, sa zdajú byť zdravší v porovnaní s tými, ktorí neprijímajú dostatok tekutín, uvádza NIH.
Hlavným cieľom štúdie bolo preskúmať vzťah medzi hydratáciou, hladinami sérového sodíka a zdravotným stavom u dospelých jedincov. Vedci sa konkrétne zamerali na to, či existuje súvislosť medzi vyššími hladinami sérového sodíka (čo signalizuje nižší príjem tekutín) a rozvojom chronických ochorení, ako sú srdcové zlyhanie, cukrovka, demencia či pľúcne ochorenia.
Výsledky ukázali, že vyššie hladiny sérového sodíka môžu súvisieť aj s rýchlejším biologickým starnutím organizmu.
Ako sa vedci dopracovali k výsledku
Výskum vychádzal z dlhodobej kohortovej štúdie Atherosclerosis Risk in Communities (ARIC), ktorá začala v roku 1987 a sledovala tisíce černošských a belošských dospelých v USA. Pre túto konkrétnu analýzu vedci pracovali s údajmi od 11 255 dospelých, ktoré boli zhromažďované počas 30 rokov.
Vedci zbierali údaje počas piatich lekárskych návštev v rôznych obdobiach života účastníkov. Prvé dve návštevy sa uskutočnili, keď mali účastníci okolo 50 rokov, posledná, keď mali medzi 70-90 rokmi.
Aby sa eliminovalo skreslenie výsledkov, vedci vylúčili účastníkov, ktorí už na začiatku štúdie mali vysoké hladiny sérového sodíka alebo trpeli ochoreniami, ako je obezita, ktoré by mohli ovplyvniť hladinu sodíka v krvi.
Biologický vek účastníkov bol hodnotený na základe 15 zdravotných ukazovateľov, ktoré odrážali fungovanie:
- Kardiovaskulárneho systému (napr. systolický krvný tlak),
- Metabolizmu (napr. hladina cholesterolu a krvného cukru),
- Dýchacieho systému (napr. funkcia pľúc),
- Imunitného systému (napr. zápalové markery).
Ak by si nevedel, tak chronologický vek sa počíta od dátumu narodenia, zatiaľ čo biologický vek hovorí, v akom stave máš orgány (teda napr. keď máš 30 rokov, tak či tvoje pľúca nie sú napríklad v stave, ako ich má 40 ročný človek a podobne).
Výskumníci následne porovnávali hladiny sérového sodíka s biologickým vekom (či bol vyšší ako chronologický vek), rizikom vzniku chronických ochorení a pravdepodobnosťou predčasnej smrti. Pri analýze boli zohľadnené aj ďalšie faktory, ako sú vek, pohlavie, rasa, fajčenie a hypertenzia, aby sa zabezpečila čo najpresnejšia interpretácia údajov.
Výsledky štúdie
Výskumníci zistili, že dospelí s nižšími hladinami sérového sodíka (čo naznačuje lepšiu hydratáciu) mali menšiu pravdepodobnosť rozvoja chronických ochorení, pomalšie biologické starnutie a vyššiu šancu na dlhší život.
Naopak, vyššie hladiny sérového sodíka boli spojené s rýchlejším biologickým starnutím a vyšším rizikom zdravotných komplikácií:
- Hladiny nad 142 mEq/L znamenali 10-15 % vyššiu pravdepodobnosť, že biologický vek účastníka bude vyšší ako jeho chronologický vek.
- Hladiny nad 144 mEq/L boli spojené s 50 % vyšším rizikom zrýchleného biologického starnutia.
- Hladiny nad 142 mEq/L korelovali s 64 % vyšším rizikom vzniku chronických ochorení, ako sú mŕtvica, infarkt, cukrovka či pľúcne ochorenia.
- Hladiny medzi 144,5-146 mEq/L boli spojené s 21 % vyšším rizikom predčasnej smrti v porovnaní s osobami, ktoré mali hladiny v rozmedzí 137-142 mEq/L.
- Najnižšie riziko chronických ochorení bolo pozorované u ľudí s hladinami 138-140 mEq/L.
Koľko vody by si mal denne vypiť?
Výskumníci odporúčajú, aby sa denný príjem tekutín pohyboval v nasledovných rozmedziach:
- Ženy: 6-9 šálok vody denne (približne 1,5-2,2 litra).
- Muži: 8-12 šálok vody denne (približne 2-3 litre).
