Pravdepodobne ste sa už stretli s ľuďmi, ktorí boli nadmieru inteligentní a naopak. Existuje zvláštny fenomén, ktorý sa volá Dunning-Krugerov efekt, ktorý vo svojej podstate hovorí to, že čím je človek viac vzdelaný, tak tým je k sebe viac kritický a podceňuje sa. Naopak, človek bez vedomostí sa cíti oveľa inteligentnejší a preceňuje svoje schopnosti, aké v skutočnosti má. No obeťou tohto efektu sa môžu stať aj nadmieru inteligentní a múdri ľudia. Môžeme byť totiž experti v medicíne či investičnými mágmi, no keď príde na šport či politiku, tak sa staneme „obeťou“ tohto efektu a zle vyhodnotíme svoje vedomosti a schopnosti.
Mnoho ľudí pokladá slová vedomosť a inteligencia za synonymá. No ide o dva rôzne pojmy. Za slovom vedomosti môžeme nájsť súhrn poznatkov, ktoré sme nadobudli počas života. No inteligenciu zväčša spájame s mentálnou schopnosťou učiť sa, porozumieť, hodnotiť a riešiť situácie.
Väčšinou, keď príde reč na inteligenciu, tak hovoríme o vlastnostiach, ktoré majú títo ľudia, no málokedy rozprávame o tom, čo menej inteligentným jednotlivcom chýba. No prvým krokom, ak sa chceme stať viac inteligentným, je pochopiť, že niečo robíme zle. Existuje dlhodobá debata medzi odborníkmi ohľadom toho, či je inteligencia prevažne daná geneticky (dedičná) alebo či sa môže formovať a rozvíjať prostredníctvom učenia a skúseností. Avšak väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že inteligencia je silne ovplyvnená vonkajšími faktormi a prostredím.
Tieto znaky zdieľajú menej inteligentní ľudia
Poďme sa teraz ale pozrieť na niekoľko znakov, ktoré vám povedia, že sa rozprávate s človekom, ktorý musí na sebe ešte zapracovať, aby sa stal viac inteligentným. Na tému upozornil známy kanál Human mind readers. Toto sú typické vlastnosti ľudí, s ktorými sa radšej nehádajte, nemá to zmysel:
- Nikdy nezmenia svoj názor, dokonca ani potom, čo sa ukázalo, že sa mýlili.
- Uspokoja sa s tým, čo vedia a kvôli tomuto presvedčeniu sa správajú, akoby sa nemali čo nové naučiť.
- Nedokážu prijať nové informácie a zmeniť svoj postoj k určitým problémom.
- Nikdy nemajú schopnosť priznať, že sa mýlia, alebo že niečo nevedia, alebo že urobili chybu, bez ohľadu na to, ako je to zrejmé.
- Hádky až do krvi. Pri hádkach skutočne možno spoznať, že človek, s ktorým sa hádate, je hlúpi a to najmä v situácii, kedy má argumenty postavené na vode, s ktorými sa snaží udržať svoju pozíciu aj keď je zrejme, že to čo hovorí, nedáva zmysel.
- Sú neschopní samostatne myslieť a samostatne riešiť banálne problémy.
- Papagájovanie tém, o ktorých sa hovorí, bez toho, aby o nich vedel diskutovať aj v ich najzákladnejších pojmoch. To naznačuje, že nemajú žiadne vedomosti a žiadnu zvedavosť o svete, no napriek tomu sú presvedčení, že majú pravdu a nepotrebujú ďalšie informácie. O svojej pravde sa vás zároveň snažia presvedčiť.
- Majú hlboko zakorenené názory na témy, ktorým nerozumejú.
- Nie sú ochotní počúvať argumenty druhej strany.
- Ľudia s nízkou inteligenciou sú majstrami čiernobieleho myslenia. Zdá sa, že uvažujú iba v protikladoch a ignorujú sivé oblasti medzi nimi. Realita je často príliš zložitá na to, aby sa dala interpretovať v protikladoch.
V každom prípade si je ale potrebné uvedomiť, že inteligencia nie je jediným ukazovateľom hodnoty človeka a neznamená, že niekto s nižšou inteligenciou je menej hodnotný. Každý jedinec má svoje silné stránky a schopnosti, ktoré môžu byť prínosné pre spoločnosť. Navyše, inteligencia nie je nemenná a môže sa vyvíjať a zlepšovať prostredníctvom učenia a skúseností.
Na záver, keď natrafíte na ľudí s vlastnosťami vyššie, tak majte na pamäti, že je ťažké vyhrať debatu s inteligentným človekom a nemožné s hlúpym. Preto radšej nestrácajte nervy s človekom, s ktorým nie je možné diskutovať a nepočúva argumenty.
