Ľudí od nepamäti fascinuje vesmír, no až 20. storočie nám ho umožnilo spoznávať na „vlastnej koži“. Vôbec prvým človekom, ktorému sa podarilo obletieť Zem, bol Jurij Alexejevič Gagarin a to 12. apríla 1961. No ešte pred ním, sme poslali do vesmíru niekoľko zvierat. Prvý zvieraťom, ktoré sa dostalo na obežnú dráhu Zeme, bol pes Lajka v roku 1957. No bohužiaľ išlo o jednosmernú letenku, domov sa už živa nevrátila. Ale vôbec prvým pozemským živým tvorom vo vesmíre boli vínne mušky, ktoré sa tam dostali 20. februára 1947. Tie sa späť na Zem dostali živé a zdravé.
Nedávno sme si povedali, či by ste vo vesmíre počuli výbuch hviezdy, ktorý by sa odohral vedľa vás. Dnes sa pozrieme na príbuznú tému. Konkrétne si povieme niečo o tom, čo by sa stalo, ak by ste vo voľnom vesmíre vystrelili zo zbrane.
Mohla by zbraň vystreliť vo vesmíre?
Asi viete, že na to, aby niečo horelo, tak potrebuje na to kyslík. Ten by sme vo voľnom vesmíre hľadali len márne. No to nebráni pištoli v tom, aby vystrelila. Pre tých, ktorí nevedia, zbraň funguje tak, že zbiera silu ohňa, takpovediac, vytváraním výbuchu, ktorý vyženie guľku z komory. Pre pištoľ ale nie je problém, ak absentuje vo vzduchu kyslík. Dôvodom je, že moderná munícia obsahuje svoje vlastné okysličovadlo, chemikáliu, ktorá umožňuje spaľovanie v neprítomnosti vzduchu. Znamená to, že zbraň by vo vesmíre fungovala rovnako dobre ako aj na Zemi. Samozrejme, existuje niekoľko rozdielov, ktoré by ste si všimli potom, ako by ste ju použili. Napríklad to, že by ste nepočuli výstrel. Dôvodom je, že vo vesmíre je vákuum, čo znamená, že tam nie je nosič zvuku. A namiesto riedkej parnej stopy, akú vidíte vo filmoch, by sa dym len rozpínal v guli od špičky hlavne, píše livescience.com.
Vzhľadom na to, že na Zemi je prítomný vzduch a teda je tu trenie, tak by guľka doletela pár stoviek metrov až kilometrov. No vo vesmíre tento fenomén nie je. Prakticky by to znamenalo, že bude cestovať donekonečna, až kým nenarazí do iného objektu, resp. ho nestiahne gravitácia väčšieho objektu k sebe. Ak by ale nebola ovplyvnená týmito dvomi faktormi, tak by putovala nekonečne dlho, lebo expanzia vesmíru je rýchlejšia, ako je rýchlosť guľky.
Ak ste už niekedy strieľali zo zbrane, tak ste pravdepodobne zažili „kopnutie“, no vďaka vašej váhe, ste ho ustáli nohami pevne na zemi. Kop je výsledkom jedného zo základných fyzikálnych pravidiel: tretieho Newtonovho zákona, ktorý hovorí, že na každú akciu existuje rovnaká a opačná reakcia. To isté by sa odohralo aj vo vesmíre, no s jedným a podstatným rozdielom.
Ak by ste vo vesmíre vystrelili guľku, tak tá ako sme vyššia napísali, by išla nekonečne ďaleko vzhľadom na absenciu trenia a gravitácie. Samozrejme, iba za podmienky, ak by nenarazila do iného väčšieho objektu, alebo by na ňu nepôsobila gravitácia napríklad inej planéty. No vzhľadom na veľkosť vesmíru a vzdialenosťami medzi objektmi, je veľmi nepravdepodobné, že by sa niečo také stalo v horizonte desiatkov až stoviek rokov.
No niečo podobné by sa stalo aj vám. Vy by ste rovnako „vystrelili“ na nekonečnú cestu vesmírom, no opačným smerom ako išla guľka. Bol by to výsledok „kopnutia“. Treba ale podotknúť, rýchlosť akou by ste leteli, by závisela od viacerých faktorov. Sú nimi napríklad sila „kopnutia“ a vaša váha, vysvetľuje portál vosveteit.zoznam.sk. No v konečnom výsledku, ak by ste sa s ničím nezrazili a nevplývala by na vás ani gravitácia iného väčšieho objektu, tak by ste cestovali vesmírom rovnako nekonečne dlho ako aj guľka. No bol by tam jeden rozdiel, pravdepodobne by ste v priebehu niekoľko hodín, nanajvýš dní, zamrzli, kedy by vám došla energia v skafandri, a nedokázali by ste udržať dostatočnú teplotu. Ak by ste mali predsa len dostatok energie, tak by ste neskôr umreli na nedostatok vody.
