Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie, ktorá tvorí 60% až 80% prípadov demencie, uvádza Alzheimerova asociácia, píše v tlačovej správe portál wakehealth.edu. Zatiaľ čo súčasné výskumy naznačujú, že závislosť na alkohole je rizikovým faktorom pre Alzheimerovu chorobu, vplyv závislosti na alkohol na patológiu Alzheimerovej choroby je oblasťou trvajúceho výskumu.
V novej preklinickej štúdii vedci z Lekárskej fakulty Wake Forest University ukázali, že aj mierne množstvo skonzumovaného alkoholu môže urýchliť atrofiu mozgu, čo je strata mozgových buniek, a zvýšiť počet amyloidových plakov, ktoré sú nahromadením toxických proteínov pri Alzheimerovej chorobe. Atrofia mozgu má negatívny vplyv na kognitívne funkcie, pamäť, správanie a kontrolu pohybu.
„Tieto zistenia naznačujú, že alkohol môže urýchliť patologickú kaskádu Alzheimerovej choroby v jej skorých štádiách,“ povedala Shannon Macauley, Ph.D., docentka fyziológie a farmakológie na Lekárskej fakulte Wake Forest University.
Štúdia bola spoločnou prácou pod vedením Macauleyovej a Jeffreyho Weinera, Ph.D., profesora fyziológie a farmakológie na Lekárskej fakulte Wake Forest University, prostredníctvom výskumného centra Alzheimerovej choroby a výskumného centra pre alkoholové závislosti.
Aj mierna konzumácia alkoholu má dopady na vývoj Alzheimerovej choroby
Vedci použili myšie modely patológie súvisiacej s Alzheimerovou chorobou a použili 10-týždňový prístup chronického pitia, kde myši mali možnosť piť vodu alebo alkohol, napodobňujúc ľudské správanie pri konzumácii alkoholu. Skúmali, ako dobrovoľná a mierna konzumácia alkoholu ovplyvňuje zdravú funkciu mozgu a správanie, a či mení patológiu spojenú so skorými štádiami Alzheimerovej choroby.
Vedci zistili, že alkohol zvýšil atrofiu mozgu a spôsobil zvýšený počet amyloidových plakov vrátane väčšieho množstva menších plakov, čo môže vytvoriť predpoklady pre zvýšenú proliferáciu plakov v neskoršom živote. Pre tých, ktorí nevedia, tak plaky sú abnormálne nahromadené usadeniny špecifických látok v tkanivách organizmu.
„Myši vystavené etanolu vykazovali zvýšenú atrofiu mozgu a zvýšený počet amyloidných plakov. Ďalšia analýza odhalila, že expozícia etanolu viedla k posunu v distribúcii veľkosti plakov v kôre a hipokampe. U myší vystavených etanolu sa vyvinul väčší počet menších plakov, čo potenciálne pripravilo pôdu pre zvýšenú proliferáciu plakov v neskoršom živote.“, píše sa v štúdii.
Zaujímavosťou je, že vedci si všimli, že akútna abstinencia od alkoholu prispela k vyšším hladinám amyloidu-beta, čo je kľúčová zložka amyloidových plakov, ktoré sa hromadia pri Alzheimerovej chorobe.
Ďalšie analýzy ukázali, že chronické vystavenie alkoholu zle reguluje metabolizmus mozgu a periférneho tkaniva. Ide o ďalší spôsob, ako urýchliť patológiu Alzheimerovej choroby. Macauley predtým ukázala, že zvýšená hladina cukru v krvi zvyšuje hladinu amyloidu-beta a amyloidových plakov. V súčasnej štúdii vedci zistili, že aj mierne pitie spôsobuje zvýšenie hladiny cukru v krvi a známky inzulínovej rezistencie, čo zvyšuje riziko nielen pre Alzheimerovu chorobu, ale aj pre iné choroby, ako je diabetes typu 2 a srdcovocievne ochorenia.
Štúdia tiež odhalila, že mierne užívanie alkoholu mení úzkosť a správanie súvisiace s demenciou.
„Tieto preklinické zistenia naznačujú, že aj mierne konzumácia alkoholu môže spôsobiť poškodenie mozgu,“ povedala Macauleyová. „Konzumácia alkoholu môže byť modifikovateľným faktorom rizika pre Alzheimerovu chorobu a demenciu.“, doplnila.
