Všeobecne rozšírený názor na stres ho zobrazuje v negatívnom svetle, ako čosi, čomu by sme sa mali vyhnúť za každú cenu. Nová štúdia od odborníkov z Mayo Clinic však prináša nový pohľad na túto bežnú súčasť našich životov, upozorňuje web Vedavovrecku.sk. Podľa výskumníkov nie je každý stres zlý a v určitých prípadoch môže mať dokonca pozitívny vplyv na našu psychiku aj fyzickú kondíciu.
Stres je prirodzená reakcia tela
Štúdia rozlišuje medzi dvoma druhmi stresu: eustresom, ktorý pôsobí ako hnacia sila a motivácia, a distresom, ktorý naopak vyvoláva negatívne pocity a dlhodobo môže poškodiť naše zdravie. Doktorka Safia Debar, jedna z autoriek štúdie, vysvetľuje:
„Stres je prirodzenou reakciou tela na rôzne požiadavky, či už sú to denné úlohy alebo významnejšie životné udalosti ako napríklad plánovanie svadby.“
Podľa Dr. Debar je kľúčom k pochopeniu stresu spôsob, akým ho vnímame a ako naň naše telo reaguje.
„Pozitívny stres môže slúžiť ako motivačný faktor, ktorý nás vedie k dosahovaniu lepších výsledkov, zatiaľ čo negatívny stres, ak sa s ním nestretneme adekvátne, môže mať za následok vážne zdravotné komplikácie,“ hovorí.
Záverom štúdie je, že stres by nemal byť videný len v negatívnom svetle. Je dôležité rozpoznať, kedy nám stres môže prospieť a kedy nás naopak môže ohroziť. Tento pohľad otvára dvere k lepšiemu zvládaniu stresových situácií a kultivovaniu pozitívneho prístupu k výzvam, ktorým čelíme.
Chronický stres môže mať dlhodobé účinky na zdravie
Dlhodobé vystavenie stresu, najmä ak je nekontrolované a nepretržité, však môže viesť k vyčerpaniu. To ale nie je jediný problém. Imunitné bunky prestávajú bojovať s vírusmi alebo rakovinovými bunkami a prejdú do zápalového režimu.
„Ľudia, ktorí sú neustále vystavení veľkým dávkam stresu, majú problémy vrátiť sa do svojho normálneho stavu, čo môže spustiť reťazovú reakciu zdravotných problémov,“ varuje Dr. Debar. K znakom stresového preťaženia môžu patriť úzkosť, depresie, tráviace problémy, bolesti hlavy, a iné fyzické symptómy.
Existuje niekoľko príznakov, že vám môže hroziť preťaženie stresom a je čas to riešiť.
- Ak je stres neustály a neustály.
- Ak je stres nekontrolovateľný a nedokážete sa uvoľniť alebo sa cítite ako na autopilotovi.
- Ak máte problémy s reguláciou emócií.
- Ak sa začnete skrývať pred životom a/alebo ľuďmi.
- Pociťujete fyzické príznaky, ako sú bolesti hlavy, hrudníka, žalúdočné ťažkosti, problémy so spánkom alebo častejšie ochoriete.
Kedy je stres naopak prospešný?
Štúdia taktiež poznamenáva, že po upokojení stresu, keď „hrozba“ pominie, by sme mali využiť čas na relaxáciu a regeneráciu. Sociálne interakcie a zdieľanie skúseností sú častou súčasťou procesu zotavenia z krátkodobého stresu, a môžu pomôcť posilniť našu odolnosť voči budúcim stresovým situáciám.
Výskum naznačuje, že efektívne spracovanie stresových udalostí a regenerácia po nich môže viesť k tomu, že podobné situácie v budúcnosti budú menej stresujúce. Toto je dôležitý krok k dosiahnutiu lepšej mentálnej rovnováhy a zdravšieho prístupu k životným výzvam.
