Po dlhých rokoch skúmaní, ktoré odmietali tvrdenia o tom, že obyvatelia Kartága obetovali svoje deti Bohom, výskum odhalil ohromujúce dôkazy, ktoré potvrdzujú, že táto starodávna civilizácia skutočne vykonávala túto prax a že rodičia z Kartága rituálne obetovali malé deti Bohom. Sama prax obetovania detí by mohla byť kľúčovým faktorom pri vzniku tejto civilizácie. Výskum skombinoval literárne, epigrafické, archeologické a historické dôkazy a potvrdzuje tieto grécke a rímske záznamy udalostí.
Staroveké Kartágo, ktoré sa nachádzalo na území dnešného Tuniska, bolo mestským štátom fenickej kolónie. Existovalo od roku 800 pred Kristom do roku 146 pred Kristom, keď bolo zničené Rimanmi.
Podľa zistení vedcov, Kartáginci vykonávali rituálne obetovanie detí, bez ohľadu na pohlavie, väčšinou vo veku niekoľkých týždňov, na lokalitách nazývaných tophets. Táto prax sa vyskytovala aj u ich susedov v iných fenických kolóniách na Sicílii, Sardínii a Malte. Nad pozostatkami spálených tiel detí boli umiestnené kamenné dosky s venovaniami od rodičov a ukončené slovami, že daný Boh alebo Bohovia vypočuli ich modlitby a požehnali im.
Doktora Quinnová z Oxfordskej univerzity k tejto praxi detských obetí povedala:
„Je pre nás veľmi ťažké pochopiť motiváciu ľudí vykonávať túto prax alebo prečo by s tým rodičia súhlasili, ale stojí za to to vyskúšať. Možno to bolo z hlbokej náboženskej zbožnosti alebo z pocitu, že dobro, ktoré môže obeta priniesť rodine alebo komunite ako celku, prevážilo nad životom dieťaťa. Musíme pamätať na vysokú úroveň úmrtnosti detí – bolo by rozumné, keby sa rodičia príliš nepripútali k dieťaťu, ktoré by sa možno nedožilo prvých narodenín.“
V 20.storočí bola táto teória považovaná za protikartáginskú propagandu
Odpor voči poverám a predstave kartáginských obetí detí vznikol v druhej polovici 20. storočia a bol vedený učencami z Tuniska a Talianska, teda práve z krajín, kde sa tophety našli.
Doktorka Quinnová poznamenala: „Kartágo bolo omnoho väčšie ako Atény a po mnoho storočí bolo dôležitejšie ako Rím, no dnes je akoby zabudnutým mestom. Možno dôvodom, prečo zakladatelia Kartága a ich susedia opustili svoj pôvodný domov vo Fenícii (dnešný Libanon), bol nesúhlas ostatných s ich neobvyklou náboženskou praxou, ktorú vykonávali.“
Podľa doktorky Quinnovej niektorí ľudia tvrdia, že tieto archeologické náleziská sú len cintorínmi pre deti, ktoré buď zomreli pri narodení alebo v mladom veku prirodzeným spôsobom. No vzhľadom na fakt, že sa na týchto miestach našli tiež kostry zvierat, ktoré sú obetované úplne rovnakým spôsobom a spolu s horespomenutými dôkazmi, je možno s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že sa jednalo o náboženský obetný rituál. V starovekom svete bolo opustenie detí pomerne bežné a obete ľudí sa vyskytovali v mnohých historických spoločnostiach, ale obete detí boli relatívne nezvyčajné.
,_scarificio_di_isacco.JPG){kind=link}