Pri stlačení, otáčaní, alebo ťahaní prstov, môžete počuť charakteristický zvuk praskania, ktorý mnohí považujú za uspokojujúci. Pre niektorých je to rutina, pre iných je to jednoducho príjemné. Pre mnohých je to bežná súčasť každodenného života, no často sprevádzaná varovaním, že pri takomto praskaní kĺbov hrozí artritída.
Je však praskanie kĺbov naozaj také zlé, ako sa často tvrdí? Je zrejmé, že praskanie kĺbov prináša určitý stupeň uspokojenia alebo úľavy. Pre mnohých je to akýsi zvyk, ktorý ich uvoľňuje a má terapeutický účinok. No čo hovoria odborníci? Podľa mnohých štúdií a odborníkov praskanie kĺbov samotné o sebe nie je škodlivé. Zvuk praskania je výsledkom tvorby a uvoľnenia malých plynných bublín vo vnútri kĺbu, čo nemá žiadny súvis so vznikom artritídy či iných ochorení kĺbov. Takže tvrdenie o tom, že praskanie kĺbov vedie k artritíde, sa zdá byť vyvrátené.
Avšak, neznamená to, že by ste sa mali pustiť do nadmerného praskania kĺbov. Niektorí ľudia môžu pociťovať nepohodlie alebo bolesť pri praskaní kĺbov a preto by mali byť opatrní. Navyše, neustále praskanie kĺbov môže byť prejavom iného problému, ktorý by mal byť zvážený a riešený odborníkom.
Celkovo je dôležité byť obozretný, ale zrejme nie je potrebné mať obavy z občasného prasknutia kĺbov. Ak však máte nejaké bolesti či pocity nepohodlia, je najlepšie konzultovať tento problém s lekárom.
Čo hovoria na praskanie kĺbov odborníci?
Doktor Daniel Unger sa rozhodol uskutočniť vlastnú štúdiu. Počas 50 rokov si vedome praskal kĺby na ľavej ruke aspoň dvakrát denne, zatiaľ čo pravú ruku používal ako kontrolu. V jeho článku „Vedie praskanie kĺbov k artritíde prstov?“ uviedol, že po 50 rokoch praskania kĺbov na ľavej ruke a šetrenia pravej neboli žiadne zjavné rozdiely v artritických symptómoch.
Čo sa týka samotného praskania kĺbov, je dôležité pochopiť, aký typ kĺbu sa týmto javom myslí. Každá ruka má 27 kostí, pričom každý kĺb má svoje vlastné pomenovanie. Napríklad kĺb, kde sa prst stretáva s dlaňou a ohýba sa na polovicu, sa nazýva metakarpofalangeálny kĺb a aj keď štúdia doktora Ungera bola dlhodobá a kontrolovaná, zameriavala sa len na jedného účastníka.
Určité riziko tu predsa je!
Štúdia z roku 1990 zistila, že praskaním kĺbov nie je priamo spôsobená artritída, no súvisí s vyšším opuchom rúk a nižšou silou úchopu. To naznačuje, že praskanie kĺbov nemusí byť pozitívnym zvykom pre celkovú funkciu ruky. Ďalšia štúdia z roku 2011 skúmala výskyt artritídy u ľudí, ktorí si praskali kĺby a u tých, ktorí tak neurobili, pričom zistila, že výskyt artritídy bol rovnaký v oboch skupinách.
Správy od ortopedických lekárov tiež potvrdzujú, že praskanie kĺbov nie je spojené so zvýšeným rizikom, pokiaľ nevyvoláva bolesť alebo iné nepohodlie. Tieto štúdie a zistenia odhaľujú, že tvrdenie o škodlivosti praskania kĺbov možno nie je taký zásadný, ako sa predpokladalo. Je však stále dôležité byť obozretný a v prípade akýchkoľvek obáv alebo symptómov konzultovať situáciu s odborníkom.
