Ak by sme postavili vedľa seba prehistorického a moderného človeka, tak by sme na prvý pohľad videli hneď niekoľko rozdielov. Tým najzásadnejším rozdielom, ktorý nám udrie do oči ako prvý, je asi ochlpenie. A to aj napriek tomu, že máme približne rovnako veľa chlpov ako šimpanzy, no nie sú tak výrazné! Preto sa môže zdať, že „ľudia sú nahí“.
Pred miliónmi rokov boli naši predkovia chlpatí ako šimpanzy a gorily. V priebehu ľudskej evolúcie naša línia vymenila svoj kožušinový kabát za pokrývku drobných chlpov na tele a niekoľkých veľkých škvŕn na hlave, podpazuší a spodnej časti.
Ako sme ale stratili srsť? Tak to je otázka, na ktorú prináša odpoveď univerzita healthcare.utah.edu.
Súvis to má s genetikou
Homo sapiens, teda Človek rozumný, nemá srsť, no naši predkovia ju mali. Ak by sme pátrali po dôvodoch, prečo tomu tak je, tak tú by sme našli v genetike. Vedci dokonca odhalili, že máme v sebe zakódovanú celu sadu génov potrebných pre rast srsti, no sú umlčané.
„Zvolili sme kreatívny prístup využitia biologickej diverzity, aby sme sa dozvedeli o našej vlastnej genetike,“ hovorí Nathan Clark, Ph.D. „Pomáha nám to určiť oblasti nášho genómu, ktoré prispievajú k niečomu dôležitému pre nás.“, doplnili Amanda Kowalczyk, Ph.D., a Maria Chikina, Ph.D.
Vedci za účelom, aby našli odpoveď na otázku, ako sme stratili srsť, študovali viac ako 60 cicavcov, aby identifikovali, ktoré segmenty genómu sa zdajú byť kľúčové na rast srsti, a ktoré robia opak. Vedcom sa podarilo odhaliť časti génov, ktoré sú zodpovedné za tvorbu vlasov, ochlpenia a srsti. Ich objav má ale aj iný potenciál. Myslia si, že budú môcť neskôr aktivovať konkrétne gény, aby ľuďom, ktorí trpia plešatosťou, mohli vrátiť vlasy.
„Existuje množstvo génov, o ktorých toho veľa nevieme,“ hovorí Kowalczyk. „Myslíme si, že by mohli zohrávať úlohu pri raste a údržbe vlasov.“, vysvetľuje vedkyňa.
Aby vedci odhalili, prečo sme došli o srsť, tak vyvinuli výpočtové metódy, ktoré dokázali porovnať stovky oblastí genómu naraz. Preskúmali 19 149 génov a 343 598 regulačných oblastí, ktoré boli zachované v desiatkach analyzovaných druhov cicavcov. V tomto procese podnikli kroky na zníženie genetických oblastí zodpovedných za vývoj iných druhovo špecifických vlastností, ako je prispôsobenie sa vodnému životu.
Použitím výpočtového prístupu identifikovali zdieľané gény u cicavcov, ktoré sa vyvinuli ako bezsrsté, a zároveň odhalili aj tie, ktoré boli predtým zodpovedné za rast srsti. Je pomerne zaujímavé zistiť, prečo nám na určitých miestach prestali rásť chlpy. Hnacím motorom tejto zmeny bola genetika a mutácie v génoch, ktoré „vypli“ zodpovedné gény za rast ochlpenia, resp. srsti, akú mali naši predkovia.
Zaujímavosťou je, že vedci identifikovali ďalších 9 cicavcov, ktoré si prešli podobnou zmenou ako ľudia. Ide napríklad o nahých krtkov alebo delfínov, ktoré v minulosti „zhodili“ vlasy a srsť.
Výhody ustupujúcej srsti
Či už hovoríme o hrubej srsti opice alebo mäkkej srsti mačky, chlpatosť vyzerá v živočíšnej ríši rôzne. To isté platí pre bezsrstosť. Ustupujúca vlasová línia má viacero pozitív. Napríklad bez hustej srsti sa slony v horúcom podnebí ľahšie ochladzujú a mrože sa bez námahy kĺžu vo vode.
V prípade ľudí sme možno prišli o ochlpenie, aby sme zlepšili svoju schopnosť identifikovať ostatných a uľahčili komunikáciu, alebo aby sme odolali chorobám, keďže kožušina je hlavným biotopom parazitov. V súčasnej dobe strata hustého ochlpenia má viac výhod ako nevýhod. No čo aktivovalo zodpovedné gény v súvislosti so stratou bohatého ochlpenia, nevieme.
