Pravdepodobne si už počul o Darwinovej evolučnej teórii. Túto teóriu predstavil Charles Darwin v roku 1859 vo svojej knihe O pôvode druhov (On the Origin of Species). Darwinova evolučná teória vysvetľuje, ako sa organizmy postupne prispôsobujú podmienkam svojho prostredia v priebehu času, kde prostredníctvom prirodzeného výberu, jedince s výhodnými vlastnosťami majú väčšiu šancu prežiť a rozmnožiť sa. Tieto vlastnosti sa dedičnosťou prenášajú na ďalšie generácie, čo vedie k adaptáciám a vzniku nových druhov.
Možno si sa niekedy zamýšľal nad tým, prečo sa dnešné opice nevyvinuli v človeka. A hoci máme spoločných 99 % DNA, tak sme zásadne odlišní, hoci zdieľame viacero vlastností. Odpoveď je oveľa jednoduchšou, než si myslíš. Človek sa totiž nevyvinul z moderných opíc, ktoré dnes žijú. Ľudia a opice sa v jednom momente od seba oddelili od spoločného predka. Len pre zaujímavosť, spoločný predok ľudí a dnešných šimpanzov žil približne pred 5 – 7 miliónmi rokov.
Zaujímavosťou je, že väčšina ľudí by povedala, že máme nad opicami navrch. Platí to ale len čiastočne. Veľa závisí na uhle pohľadu. Ak by si sa pozrel napríklad na určité telesné štruktúry, tak zistíš, že naši príbuzní majú viacero výhod. Napríklad, ľudské plecia sú podľa výskumov „primitívnejšie“ ako šimpanzie, čo je dôsledok našej evolučnej histórie a použitia nástrojov. Taktiež šimpanzy sú fyzicky silnejšie, než my, čo je pravdepodobne spôsobené odlišným usporiadaním svalových vlákien a ich hustotou.
Vyvíja sa ešte človek?
Ľudia majú skvelú schopnosť prispôsobiť sa a hľadať riešenia. V minulosti sme napríklad stratili srsť, čo z pohľadu života nie je výhodné. Tá nás hriala. Samozrejme, nebolo to zo dňa na deň, ale postupne. Vynašli sme sa ale, začali sme nosiť šaty.
Vo všeobecnosti, keď sa pozrieme na zvieraciu ríšu, tak evolúcia neustále prebieha, lebo zvieratá sa prispôsobujú novým podmienkam (napr. zmene klímy). Tie ale nemajú také schopnosti ako my. Keď príde nejaký problém, tak si vieme pomôcť, vieme vynájsť nejakú technológiu a podobne. Mohlo by sa preto zdať, že človek už dosiahol svoj evolučný vrchol a nemá sa kam vyvíjať. Ako ale poukazujú vedci z flinders.edu.au, evolučný vrchol sme nedosiahli (a pravdepodobne ho ani nikdy nedosiahneme), ešte stále sa vyvíjame.
Humans haven’t developed mutations or superpowers just yet, but a new @Flinders study shows our species is still evolving in unique ways and changes in #naturalselection could be the major reason. https://t.co/hDwzyqzFhI pic.twitter.com/y66Yc9fxr3
— Universities Australia (@uniaus) December 10, 2020
Vedcom sa podarilo odhaliť trend o u moderných ľudí, konkrétne o zvyšujúcom sa výskyte mediálnej artérie v predlaktí. Mediálna artéria je pôvodne hlavnou cievou, ktorá počas vývoja plodu zásobuje krvou predlaktie a ruku, no zvyčajne ju neskôr nahradia radiálna a ulnárna artéria. Nový výskum však ukazuje, že čoraz viac ľudí si túto artériu zachová aj v dospelosti.
Výskum vedený Dr. Teghan Lucas z Flinders University a jej kolegami z University of Adelaide ukazuje, že prevalencia mediálnej artérie sa od 19. storočia zvýšila z približne 10 % na 30 % u ľudí narodených v 20. storočí. Predpokladá sa, že do roku 2100 bude väčšina ľudí mať túto artériu.
Táto zmena so sebou prináša niekoľko benefitov. Tým hlavným je, že poskytuje lepší krvný obeh v predlaktí a ruke. Okrem iného môže byť využitá ako náhrada v chirurgických zákrokoch.
Práca vedcov jasne poukazuje na to, že ľudské telo stále prispôsobuje a mení, čo potvrdzuje, že evolúcia prebieha aj v súčasnosti.
Aj ďalšie časti našich tiel sa vyvíjajú
Okrem rastúceho výskytu mediálnej artérie sú ďalšími príkladmi moderných evolučných trendov u ľudí vymiznutie zubov múdrosti, ktoré už mnohým ľuďom nevyrašia, a zmeny v štruktúre kostí, napríklad zvýšený výskyt malej kosti zvanej fabella v kolennom kĺbe.
