Pravdepodobne ste si všimli, že po kúpeli alebo po zmoknutí majú psy tendenciu silne zapáchať. Prečo je to tak? Kombinácia chémie a biológie nám môže pomôcť vysvetliť tento jav. Poďme sa na tento problém pozrieť bližšie spolu s portálom compoundchem.com.
Keď vezmete svojho psa na prechádzku, v skutočnosti prenášate na svojom psom celý rad mikroorganizmov. Tieto baktérie a kvasinky sa v srsti vášho psa pomerne pohodlne usadia a vykonávajú svoje činnosti, pričom produkujú rôzne organické zlúčeniny. Práve tieto zlúčeniny sú za to zodpovedné a vytvárajú tento charakteristický zápach mokrého psa.
Ak sa tieto organické zlúčeniny neustále tvoria, nastáva tu otázka, prečo mokrý pes zapácha viac ako suchý pes. Voda tu zohráva svoju úlohu. Tá totiž pomáha rozkladať mikroexkrementy baktérií a kvasiniek v srsti psa. Keď sa voda zo srsti psa odparuje, môže so sebou niesť niektoré organické zlúčeniny a tie následne zacítite pomocou čuchových receptorov ako charakteristický pach mokrého psa. S odparovaním vody sa zvyšuje aj vlhkosť vzduchu okolo psa a pretože vlhký vzduch je schopný niesť vyššie koncentrácie zapáchajúcich molekúl, zápach sa stáva intenzívnejším.
Hlavným vinníkom sú mikroorganizmy
Čo sa týka chemickej podstaty tohto psieho zápachu, je potrebné na začiatok povedať, že ide o komplexný fenomén. Neexistuje jedna konkrétna molekula, ktorá by bola zodpovedná za pach mokrého psa. Skôr ide o množstvo rôznych molekúl, ktoré môžu mať jednotlivo rozmanité vône, ale v kombinácii vytvárajú charakteristický pach mokrého psa.
Nie je prekvapením, že v oblasti výskumu pachu mokrých psov sa ešte veľa nespravilo. Avšak pred niekoľkými rokmi sa uskutočnila pilotná štúdia, ktorá porovnávala zlúčeniny emitované zo srsti suchých a mokrých psov. Táto štúdia identifikovala viacero zlúčenín, ktorých koncentrácia sa zvýšila, keď bola srsť psov mokrá. Tieto zlúčeniny zahŕňali rôzne vône, od sírnej cez ovocnú až po zemitú. Zistilo sa aj, že niektoré zlúčeniny sa zvýšili v koncentrácii viac ako iné.
Konkrétne koncentrácie benzaldehydu, fenylacetaldehydu, acetaldehydu, fenolu a 2-metylbutanalu sa zvýšili výraznejšie v prípade mokrej srsti psov v porovnaní so suchou srstou. Naopak, koncentrácia niektorých iných zlúčenín klesla. Medzi zlúčeninami s najvýraznejšími poklesmi patrila kyselina izovalerová a niekoľko aldehydov s priamym reťazcom.
Všetky tieto zistenia nám dávajú náhľad do komplexného vzorca zmien, ktoré sa odohrávajú pri zmene stavu srsti psa. Avšak presná identifikácia zlúčenín, ktoré spôsobujú, že mokrý pes zapácha horšie, vyžaduje ďalší výskum. Napriek tomu je zrejmé, že za zápach mokrých psov nemožno viniť samotných psov, ale skôr mikroorganizmy, ktoré sa v ich srsti nachádzajú.
