Súčasťou života každého psa je niečo, čo mnohých z nás môže prekvapiť, najmä ak sme sa s takým správaním u psa ešte nestretli a to je zakopávanie zadnými nohami po tom, čo pes vykoná svoju potrebu. Vyzerá to celkom vtipne, ako keby si pes utieral zadné labky. Toto správanie nie je však nezvyčajné a má korene hlboko zakorenené v psom genetickom dedičstve. Nie všetci psy to robia a ak to robia, môže sa takéto správanie líšiť v intenzite, píše Petmd.com.
Fenomén zakopávania zadnými nohami po vykonaní potreby je známy ako škriabanie po zemi a ide o normálne správanie psa. Toto správanie bolo pozorované nielen u domácich psov, ale aj u ich divokých príbuzných, ako sú vlci a kojoti. Prečo to však robia?
Za týmto bežným správaním psov sa skrýva ich snaha o komunikáciu
Vedci na poli etológie, ktorá je vedeckou disciplínou zaoberajúcou sa štúdiom správania zvierat, sa domnievajú, že takéto zakopávanie či škriabanie je formou komunikácie medzi psami. Je to akýsi signál medzi psami, ktorým sa snažia niečo oznámiť. Ide o komplexný signál, ktorý kombinuje chemické a vizuálne komponenty komunikácie.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo psy zakopávajú alebo aj škriabu zadnými nohami po vykonaní potreby, je šírenie pachu moču. Pach moču je pre psy dôležitým komunikačným nástrojom, a keďže pachy moču sú krátkodobé, zahrabávanie im umožňuje vytvoriť dlhšie trvajúce značky svojej prítomnosti. Inými slovami, pes týmto spôsobom označuje územie a informuje iné psy o tom, kto tam bol.
Názor niektorých výskumníkov je taký, že tento konkrétny spôsob správania zohráva úlohu pri šírení pachových signálov. Pes nemusí zakopávať len s cieľom rozptýliť moč, ale tiež s cieľom zanechávať pachy z vlastných labiek. Vône sa totiž môžu uvoľňovať z medziprstových vankúšikov alebo vankúšikov na labkách.
A ako si toto správanie vysvetľujú odborníci?
Výskumná štúdia z roku 2016, vykonaná McGuirem, priniesla zaujímavé zistenia o správaní starších psov v útulkoch. Podľa tejto štúdie mali staršie psy väčšiu pravdepodobnosť, že budú škriabať po zemi v porovnaní s mladistvými psami.
Výskumníci identifikovali, že k zahrabávaniu či škriabaniu pôdy dochádzalo častejšie pozdĺž územných hraníc u voľne pobehujúcich psov. Majitelia domácich psov by si mohli všimnúť, že zahrabávanie sa pravdepodobnejšie vyskytuje na ich dvore, pred domom alebo na pozemku v blízkosti ich domu.
Pre obyvateľov miest bolo pravdepodobnejšie, že ich psy prejavia toto správanie pred bytovým domom alebo v miestnom parku, ktorý často navštevujú. Toto správanie psov môže signalizovať miesta, ktoré často navštevujú a slúžiť ako komunikačný signál pre iných psích spoločníkov v okolí.
V prípade voľne pobehujúcich psov bolo škriabanie po zemi pravdepodobnejšie počas stretnutí s neznámymi psami. Vyššie postavené psy vo voľne sa pohybujúcej svorke mali väčšiu pravdepodobnosť vykazovať toto správanie. Jedna zo štúdií tiež naznačila, že iní psi sa držali ďalej od psov, ktorí takto zahrabávali. Výskumníci interpretujú toto správanie ako možnú stratégiu, ktorú psi prijímajú na zastrašovanie iných psov a udržanie si svojho územia. Škrabance na zemi môžu totižto slúžiť ako vizuálne značky a komunikačné prostriedky medzi psami. Týmto spôsobom správania si psi pomáhajú udržiavať svoju pozíciu v psom spoločenstve.
Celkovo vzaté, zakopávanie či škriabanie zadnými nohami po vykonaní potreby je prirodzeným prejavom psieho správania a neexistuje dôvod na obavy. Je to len jedna z mnohých zvláštností, ktoré robia z psov také jedinečné a zábavné spoločenské zvieratá.
