Tým skôr narodeným sa to už určite stalo. Keď ste boli mladí a počúvali ste hudbu, tak vaši rodičia alebo starí rodičia sa čudovali, aká hudba vám hrá z reproduktorov. Väčšinou ju „odsúdili“ s tým, že sa opýtali, „ako môžeš toto počúvať?!“. Ak dnes už máte deti, pravdepodobne im hovoríte to isté. No pýtali ste sa, prečo je tomu tak? Tejto téme sa bližšie venoval portál theconversation.com.
Ak patríte k staršej populácii, tak určite ste dali svojim ratolestiam alebo niekomu mladšiemu vypočuť svoju hudbu s tým, že „takto má znieť kvalitná hudba“. No nepochodili ste s porozumením! Ukázalo sa, že je to prirodzené, a že s týmto problémom sa stretáva prakticky každá generácia.
„Ako starnem, často počujem ľudí v mojom veku hovoriť veci ako „že už nerobia dobrú hudbu ako kedysi“.“
Prečo sa to deje?
Na túto otázku, prečo každá generácia vníma hudbu inak, odpovedá psychológia. Štúdie zistili, že keď sa náš hudobný vkus začne kryštalizovať, máme 13 alebo 14 roku života, pričom vo veku okolo 20 rokov sú tieto vkusy pomerne silno zakorenené. To je jeden z dôvodov, prečo keď ste napríklad vyrástli na hip hope, tak s veľkou pravdepodobnosťou si neskôr už neobľúbite vážnu hudbu.
Vedcom sa dokonca podarilo odhaliť aj vek, od ktorého máme tendenciu vracať sa skôr k hudbe, ktorú dobre poznáme, než si pustíme dačo nové. Inými slovami, prestaneme objavovať novú hudbu. Deje sa tak v približne od 33. roku života.
„Štúdie v skutočnosti zistili, že keď dosiahneme 33 rokov, väčšina z nás prestane počúvať novú hudbu. Medzitým je pravdepodobné, že populárne piesne vydané v ranom tínedžerskom veku zostanú medzi vašou vekovou skupinou veľmi populárne po zvyšok vášho života.“
Tento fenomén, že neobjavujeme novú hudbu, má aj biologické vysvetlenie
Na túto problematiku sa možno pozrieť aj z biologického hľadiska. Starnutie je prirodzené pre každého. Ako sa stávame staršími, tak sa väčšinou zhoršujú aj kognitívne schopnosti mozgu. Existujú dôkazy, že schopnosť mozgu robiť jemné rozdiely medzi rôznymi akordmi, rytmami a melódiami sa vekom zhoršuje. Takže starším ľuďom môžu novšie a menej známe piesne „znieť na jedno kopyto“.
No vysvetlenie, prečo vekom sme apatický k novej hudbe, môže mať aj ďalšie vysvetlenie. V odbore psychológie je známy pojem „efekt obyčajnej expozície“. V skratke to znamená, že čím viac sme niečomu vystavení, tým viac sa nám to páči. Stáva sa to s ľuďmi, ktorých poznáme, s reklamami, ktoré vidíme, a áno, aj s pesničkami, ktoré počúvame!
Keď sme mladí, tak radi objavujeme nové veci vrátane hudby. Počúvame hudbu a sledujeme klipy s novými interpretmi. No keď dosiahneme určitý vek, najčastejšie 30 a viac rokov, tak nám pribúdajú pracovné a rodinné povinnosti, takže máme menej času na objavovanie novej hudby. Namiesto toho budú mnohí jednoducho počúvať starých známych obľúbených interprétov z obdobia ich života, keď mali viac voľného času.
„Psychologický výskum ukázal, že emócie, ktoré zažívame ako dospievajúci, sa zdajú intenzívnejšie ako tie, ktoré prichádzajú neskôr. Vieme tiež, že intenzívne emócie sú spojené so silnejšími spomienkami a preferenciami. To všetko by mohlo vysvetľovať, prečo sa piesne, ktoré počúvame počas tohto obdobia, stanú tak nezabudnuteľnými a obľúbenými.“
Preto ak vaši rodičia ohrnú nosom nad vašou hudbou, prípadne vy ním ohrniete nad hudbou svojich detí, vedzte, je to normálne!
