Letecká doprava je v súčasnosti jednou z najbezpečnejších foriem dopravy. No keď príde na nehodu, tak bývajú často fatálne. Vedeli ste ale, že pád lietadla z výšky okolo 10-tisíc metrov, v ktorej bežne lietajú, trvá okolo troch až piatich minút. Samozrejme, závisí to od viacerých faktorov. Potešíme vás ale, ak nedôjde k fatálnej chybe lietadla, tak pomerne dlhú dobu môže pilot ešte plachtiť vo vzduchu a to aj 150 kilometrov alebo viac. To znamená, že vo vzduchu ho môže potenciálne za ideálnych podmienok udržať aj 20 minút, čo poskytuje pilotom čas na nájdenie bezpečného miesta na núdzové pristátie.
Možno ste niekedy rozmýšľali nad tým, prečo v prípade pádu lietadla, jednoducho ľudia nevyskáču s padákom na chrbte von, aby sa zachránili. Nuž, hoci je to dobrá myšlienka, tak v praxi nie je moc realizovateľná. A my si nižšie vysvetlíme, prečo je tomu tak. Na tému upozornil web aerocorner.com.
Prečo by vám padák v lietadle nepomohol? Toto sú dôvody
Rýchlosť a výška letu
Komerčné lietadlá, tie ktorými lietame na dovolenku, bežne lietajú, ako sme už vyššie spomínali, vo výške 10 až 12 kilometrov. Lietadla pritom lietajú rýchlosťou okolo 900 kilometrov za hodinu. Dôvodom, prečo tak vysoko lietajú je, že tu je nižší odpor vzduchu a zároveň aj teplota prostredia je výrazne nižšia, čo umožňuje motorom pracovať efektívnejšie. Zaujímavosťou ale je, že ak by leteli ešte vyššie, tak by piloti mohli potenciálne stratiť kontrolu nad lietadlom, lebo vzduch by bol už príliš riedky. Vráťme sa ale späť k téme. Zoskok z takejto výšky a v takejto rýchlosti by nebol dobrým nápadom. Dôvodom je, že v takejto výške je vzduch extrémne riedky, čo by spôsobilo okamžitú hypoxiu (nedostatok kyslíka), ak by pasažieri nemali kyslíkové masky a iné ochranné pomôcky. Rovnako treba povedať, že teplota vzduchu naokolo môže byť okolo – 50 Celzia stupňov, čo predstavuje ďalší problém. „Mikina či bunda“, by vám jednoducho nestačili.
Len pre zaujímavosť, parašutisti bežne skáču z výšky okolo 3 až 4 kilometrov. Problémy by nastali už pri výške okolo 4,5-kilometra, kedy by ste potrebovali kyslíkovú masku kvôli riziku hypoxie a špeciálny oblek, aby ste zoskok zvládli.
Dizajn lietadiel
Lietadlá určené na parašutizmus alebo vojenské transporty majú špeciálne výstupné rampy a dvere, ktoré umožňujú bezpečný skok. Komerčné lietadlá tieto zariadenia nemajú, čo by výrazne komplikovalo evakuáciu pomocou padákov.
Povedzme ale, že by sa nám ale podarilo nejako vyskočiť. S veľkou pravdepodobnosťou, ak by ste skákali z predných dverí, tak by ste vleteli priamo do motora alebo viackrát by ste narazili do lietadla. V prípade zadných dverí existuje veľké riziko, že by vás chvost jednoducho rozsekol.
Dvere by ste neotvorili
Okrem iného treba povedať, že komerčné lietadlá sú navrhnuté tak, aby udržiavali tlak v kabíne, ktorý je výrazne vyšší než tlak vonkajšieho vzduchu vo veľkých výškach. Tento rozdiel v tlaku vytvára obrovskú silu, ktorá tlačí dvere proti rámu lietadla. Inými slovami, nemali by ste dostatok sily na otvorenie dverí. Tento dizajn zaručuje, že dvere sú bezpečne uzamknuté pri každom lete.
Nezabudnime ale ani na to, že v lietadle v prípade pádu, by bola riadna panika a nehovor viac o tom, že by vás asi aj poriadne hádzalo. Je preto vysoko pravdepodobné, že by ste ku dverám nestihli ani prísť.
Náklady
Ak by sa predsa len rozhodli prevádzkovatelia lietadiel vybaviť ich padákmi, tak by to bolo extrémne nákladné. Ak by ale predsa boli nimi vybavené, tak pravdepodobne by vám boli zbytočné. Dôvodom je, že len približne v 10 % prípadoch, sa nehody dejú vo výškach, kde by vám padák mohol teoreticky pomôcť. Tu treba ale „teoreticky“ brať s veľmi veľkou rezervou. Tiež treba povedať, že väčšina leteckých nehôd sa stáva pri vzlete alebo pristátí, keď by padáky boli prakticky zbytočné.
Nuž, keď si budete pri ďalšom lete na dovolenku pribaľovať padák „keby niečo“, vedzte, že vám bude zbytočný a radšej ušetrite tých pár kilogramov pre niečo, čo využijete.
