Prvá svetová vojna bola ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe. Išlo o vojnu rozmerov, akú doposiaľ ľudstvo nepoznalo.
Historik univerzity baylor.edu tvrdí, že táto vojna zasiala semená pre budúce medzinárodné konflikty spôsobom, ktorý bol do značnej miery prehliadaný.
Philip Jenkins, hovorí, že postoje, ktoré v tej dobe krajiny zastávali, ovplyvnili to, ako sa na seba veľmoci dnes pozerajú. Často sa totiž považujú za uprednostňované bohom.
Napríklad v čase prvej svetovej vojny sa Nemecko považovalo za náboženskú silu na „mesiášskej misii“, zatiaľ čo Rusko sa považovalo za „kresťanský štát“, povedal Jenkins.
„Tí, ktorí považovali vojnu za náboženskú križiacku výpravu, neboli „len elitní myslitelia alebo niekoľko bláznivých biskupov a pastorov. Náboženstvo dominovalo propagandistickým správam a spôsobu, akým ľudia o vojne premýšľali, písali o vojne, natáčali filmy o vojne“, hovorí Jenkins.
Podľa Jenkinsa bolo všadeprítomné náboženstvo, ktoré poháňalo vojnu. Nepriateľ bol zas zlým „satanským“ nepriateľom. Poznamenal, že vojna bola v mysliach mnohých videná ako apokalypsa. Anjeli a Panna Mária sa podľa správ pravidelne objavovali na bojiskách a počas vojny, v ktorej zahynulo viac ako 9 miliónov vojakov.
„Ak to nevidíte a ak to nebudete brať vážne tak, ako to robili ľudia tej doby, nepochopíte, o čo ľudia v skutočnosti bojovali a prečo zostali v tak dlhej a hroznej vojne, ktorá mala pôvodne trvať len niekoľko mesiacov,“ povedal Jenkins
Historik ďalej dopĺňa, že Veľká vojna alebo Svetová vojna, ako ju vtedy volali, bola hnacím motorom ďalších konfliktov v mene náboženstva. Rozšírená viera v nadprirodzeno pomohla formovať všetky tri hlavné náboženstvá – kresťanstvo, judaizmus a islam – čím pripravila pôdu pre moderné názory na náboženstvo a násilie, povedal.
„Džihády a sväté vojny vypukli po vojne na celom svete a väčšina týchto hnutí vzišla z prvej svetovej vojny,“ povedal Jenkins. „Predstava, že sme súčasťou svätej vojny, „vrhá veľmi dlhý tieň“ do 20., 30. a dokonca aj do 40. rokov, keď ľudové sekulárne hnutia ako nacizmus, fašizmus a komunizmus používali podobnú rétoriku,“ doplnil.
Jenkins ďalej vysvetľuje i to, že ak sa Nemecko považovalo za bojujúce vo svätej vojne, tak si neskôr muselo pokladať otázku, prečo prehrali. Odpoveď bola, že medzi nimi boli aj diablovi agenti.
„Ich odpoveď znela, že medzi nimi boli aj diablovi agenti. To je dlhá cesta k vysvetleniu krutého a vražedného antisemitizmu.“
