Taktické využitie vyvýšeného terénu vo vojenských situáciách bolo doteraz považované za jedinečnú ľudskú zručnosť. Zdá sa ale, že nie sme tak vo zvieracej ríši výnimoční, ako sme si doposiaľ mysleli. Najnovšie pozorovania vedcov ukazujú, že naši najbližší evoluční príbuzní, šimpanzy, taktiež ovládajú túto stratégiu. Počas trojročného výskumu dvoch susediacich skupín šimpanzov v západoafrických lesoch Pobrežia Slonoviny bolo zistené, že tieto primáty používajú vyvýšeniny v teréne na strategickej úrovni. So zisteniami prešli vedci University of Cambridge.
Tímy výskumníkov strávili 8-12 hodín denne sledovaním štyroch skupín šimpanzov, ktoré sú zvyknuté na prítomnosť ľudí. Ide o jedno z mála miest, kde sa zberajú údaje súčasne o viacerých komunitách divokých šimpanzov.
Šimpanzy sú nám viac podobné, než si myslíme
Výskumníci sledovali šimpanzy, ako prechádzali svoje teritóriá vrátane sporných hraníc, kde občas dochádzalo k potýčkam. Zistilo sa, že šimpanzy sú viac než dvakrát častejšie schopné vyliezť na kopce, keď smerujú k tomuto spornému územiu, ako keď sa pohybujú vo vnútri svojho vlastného teritória. Okrem iného využívali aj GPS sledovače, prostredníctvom ktorých autori štúdie dokázali reprodukovať mapy šimpanzích teritórií a ich vzájomných hraníc. Na základe týchto máp bolo možné analyzovať pohyby šimpanzov a ich stratégie využívania terénu.
No to nie je jediné zistenie, ku ktorému sa dopátrali. Na vrcholkoch pohraničných kopcov šimpanzy vo veľkej miere obmedzili aj hlasnejšie správanie, ako je napríklad hlučná konzumácia jedla alebo hľadanie potravy. Okrem iného častejšie trávili čas odpočinkom. Toto správanie im umožňuje podľa výskumníkov lepšie počuť vzdialené zvuky súperiacich skupín. Čím boli nepriateľské šimpanzy vzdialenejšie, tým bola väčšia pravdepodobnosť, že po zostupe z kopca preniknú do nebezpečného územia. To naznačuje, že šimpanzy na vyššom teréne dokážu odhadnúť vzdialenosť súperov a podľa toho konať, aby sa vyhli vzájomným bojom.
Iné druhy cicavcov, ako napríklad surikaty, používajú vyššie pozície na pozorovanie predátorov alebo volanie partnerov. Avšak podľa výskumníkov ide o prvé dôkazy, že zviera okrem človeka využíva strategicky vyvýšené pozície na hodnotenie rizík „medziskupinového konfliktu“.
Dr. Sylvain Lemoine, biologický antropológ z Univerzity v Cambridge a hlavný autor štúdie, tvrdí, že taktické vedenie vojny je považované za hnaciu silu ľudskej evolúcie.
„Taktická vojna sa považuje za hnaciu silu ľudskej evolúcie,“ povedal doktor Sylvain Lemoine“
Výsledky štúdie okrem iného ukazujú, že šimpanzy majú nielen schopnosť pochopiť topografiu svojho domova, ale aj schopnosť využiť ju v komplexných sociálnych interakciách, ako je obrana teritória či predchádzanie konfliktu. Ide o podobné schopnosti, ktorými disponujeme aj my, ľudia.
