dospely clovek deti
Ľudské telo, Veda a technika

V akom veku začínajú deti myslieť ako dospelí ľudia?

Kedy sa z detí stávajú dospelí ľudia? Zabudnime teraz na fyzické zmeny, ale sústreďme sa na tie v našich hlavách. Na túto tému sa pozreli bližšie vedci z University of Pennsylvania.

Kedy sa z detí stanú dospelí ľudia?

Nová štúdia zverejnená v týchto dňoch v časopise Nature Communications prináša niektoré z prvých definitívnych dôkazov, že exekutívne (resp. výkonné) funkcie, teda súbor kognitívnych schopností ako sú napríklad schopnosť plánovať, plynule prechádzať od úlohy k úlohe, odolať lákavým rozptýleniam a sústrediť sa na danú úlohu.

Štúdia zhromaždila a analyzovala takmer dve desiatky laboratórnych meraní exekutívnych funkcií u viac ako 10 000 účastníkov v rámci štyroch jedinečných databáz. Ide tak o jednu z najrozsiahlejších štúdií, ktoré vytvorila rozsiahlu mapu kognitívneho vývoja tínedžerov.

V 18. až 20. roku začínajú deti myslieť ako dospelí ľudia

Zistenia majú významné dôsledky nielen pre psychiatrov a neurovedcov, ale tiež pre rodičov, pedagógov a potenciálne aj pre justičný systém pri definovaní hraníc obdobia dospievania.

„Keď hovorím s rodičmi, veľa z nich hovorí, že ich 18-ročné deti nie sú úplne dospelé,“ povedala hlavná autorka štúdie Beatriz Luna, Ph.D., profesorka psychiatrie na Lekárskej fakulte Univerzity v Pittsburghu a svetoznáma expertka na neurokognitívny vývoj. „Iné dôležité behaviorálne faktory, ktoré dopĺňajú exekutívne funkcie, ako je schopnosť ovládať vlastné emócie, sa môžu s vekom meniť. Schopnosť spoľahlivo využívať exekutívne funkcie sa zlepšuje s vekom a aspoň v laboratórnom prostredí sa vyvíjajú do 18 rokov,“ dodala Luna.

Na rozdiel od presne zmapovaných míľnikov v detstve, zostával časový rámec obdobia dospievania menej formálne definovaný, hlavne kvôli zložitosti vývojových procesov spustených nástupom puberty. Vysoká variabilita medzi jednotlivcami a nedostatok nástrojov na analýzu zložitých databáz tiež obmedzovali dôveru v predchádzajúce pokusy vytvoriť mapu vývoja mozgu tínedžerov.

„V našej štúdii sme chceli predstaviť konsenzus, nie len predpoklad,“ povedal vedúci autor Brenden Tervo-Clemmens, Ph.D., asistent profesora psychiatrie a behaviorálnych vied na Univerzite v Minnesote. „Je to spojenie vývojovej vedy a veľkých dát. Používame nástroje, ktoré neboli dostupné pre výskumníkov študujúcich kognitívny a mozgový vývoj až do pred niekoľkých rokov. Štúdia tohto rozsahu bola možná len vďaka otvorenému zdieľaniu dát a spolupracovníkom, ktorí láskavo poskytli prístup k svojim databázam bez požiadavky na oplátku,“ dodal Tervo-Clemmens, ktorý začal tento výskum ako postgraduálny študent v laboratóriu Luny na Pitt.

Štúdia zhromaždila 23 rozličných meraní exekutívnych funkcií od viac ako 10-tisíc účastníkov vo veku 8 až 35 rokov. Vedci potom tieto metriky analyzovali sledovaním ich zmeny v čase a kontrolou, či výkon cez rôzne testy zodpovedá jednej trajektórii, ktorú je možné popísať matematickým modelom.

Výsledná analýza ukázala spoločnú dynamiku vyzrievania výkonných funkcií, ktoré boli zdieľané medzi oboma pohlaviami: rýchly nárast vývoja výkonných funkcií v neskorom detstve až strednej adolescencii (10-15 rokov), nasledovaný malými, ale významnými zmenami cez strednú adolescenciu (15-18), ktoré sa stabilizovali na úrovni dospelých v neskorom dospievaní (18-20).

Autori štúdie veria, že táto mapa by mohla umožniť výskumníkom sledovať, ako terapeutické zásahy a liečivá môžu ovplyvniť vývojové míľniky. Napríklad, adolescencia je časom, keď sa objavujú mnohé duševné choroby, ktoré majú tiež problémy s exekutívnou funkciou, ako je schizofrénia. Mapovanie časovej osi neurotypického vývoja mozgu by potom umožnilo výskumníkom lepšie sledovať akékoľvek jemné posuny od „normy“ a možno zlepšiť skorú diagnostiku.

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť