Nová projekcia počtu obyvateľov sveta ukazuje oveľa nižšie čísla, ako predpokladali niektoré predchádzajúce odhady vrátane tých Organizácie Spojených národov. Výskumníci z Earth4All iniciatívy pre Nadáciu globálnych výziev zverejnili prácu s názvom „Ľudia a planéta, scenáre udržateľného rozvoja populácie v 21. storočí a možné životné normy v rámci planetárnych hraníc“.
Najprv vrchol a potom strmý pád
Tím použil nový systémový model s názvom Earth4All na skúmanie dvoch scenárov v tomto storočí. V prvom scenári „Príliš málo, príliš neskoro“ svet pokračuje v ekonomickom rozvoji podobnom posledným 50 rokom. Mnoho veľmi chudobných krajín sa dostáva z extrémnej chudoby. V tomto scenári výskumníci predpokladajú, že počet obyvateľov sveta dosiahne vrchol na úrovni 8,6 miliardy v roku 2050, predtým než sa do roku 2100 zníži na 7 miliárd.
V druhom scenári s názvom „Obrovský krok“ odhadujú výskumníci, že počet obyvateľov dosiahne vrchol 8,5 miliardy ľudí v roku 2040 a do konca storočia klesne na približne 6 miliárd. To sa dosiahne vďaka bezprecedentnej investícii v zmiernení chudoby – najmä investíciám do vzdelania a zdravia – spolu s mimoriadnymi zmenami politík týkajúcimi sa bezpečnosti potravín a energie, nerovnosti a rodovej rovnosti. V tomto scenári sa extrémna chudoba eliminuje do jednej generácie (do roku 2060) s výrazným vplyvom na globálne trendy v populácii.
Veľkosť populácie, vzdelanie a ekonomicky rozvoj sú úzko prepojené
Autori tvrdia, že ďalšie významné predpovede v populácii často podceňujú význam rýchleho ekonomického rozvoja. Tvrdia, že rastom vzdelania a ekonomickej slobody, klesá celková pôrodnosť.
„Vieme, že rýchly ekonomický rozvoj v krajinách s nízkymi príjmami má obrovský vplyv na miery plodnosti. Množstvo plodnosti klesá, ako sa dievčatá dostávajú k vzdelaniu a ženy sú ekonomicky posilnené a majú prístup k lepšej zdravotnej starostlivosti,“ povedal Per Espen Stoknes, vedúci projektu Earth4All.
Na analýzu použila desať svetových regiónov, ako sú Subsaharská Afrika, Čína a Spojené štáty. V súčasnosti rast obyvateľstva najviac stúpa v niektorých afrických krajinách, ako sú Angola, Niger, Demokratická republika Kongo a Nigéria, a v Ázii, napríklad v Afganistane.
Výskumníci tvrdia, že ak tieto krajiny prijmú úspešné politiky pre ekonomický rozvoj, očakáva sa, že počet obyvateľov dosiahne vrchol skôr, ako sa predpokladalo.
Ďalším zaujímavým zistením vedcov je, že planéta je hravo schopná uživiť predpokladaný maximálny počet ľudí, no je tam háčik. Veľkosť populácie nie je hlavným pohonom prekročenia planetárnych možností. Skôr sú to extrémne vysoké úrovne materiálnych odtlačkov medzi najbohatšími 10% obyvateľstva sveta, ktoré destabilizujú planétu.
„Hlavným problémom ľudstva je luxusná spotreba uhlíka a biosféry, nie populácia. Miesta, kde populácia najrýchlejšie rastie, majú veľmi malé environmentálne odtlačky na osobu v porovnaní s miestami, ktoré dosiahli vrchol populácie pred mnohými desaťročiami,“ povedal Jorgen Randers.
Vedci preto volajú po tom, aby sa zmenšovali kliešte spotreby medzi najbohatšími ľuďmi a tými najchudobnejšími.
„Život všetkých ľudí je možný len vtedy, ak sa zníži extrémne vysoká spotreba zdrojov bohatých elít,“ uzatvára Randers.
