Skoré ranné vstávanie je pre mnohých náročné. Zazvoní nám budík, a potom čo najrýchlejšie hľadáme tlačidlo „odložiť“, aby sme si pospali ešte ďalších pár minút navyše. Niektorí z nás toto tlačidlo hľadajú aj niekoľkokrát. Pravdepodobne ste už počuli, že odloženie budíka môže mať negatívne účinky na kvalitu spánku a schopnosť mozgu prebudiť sa, no jasný vedecký dôkaz chýbal. Výskumníci zo Stockholmskej univerzity sa rozhodli túto tému hlbšie preskúmať. Poďme sa nižšie pozrieť na to, na čo prišli.
Ako vplýva odloženie vstávania na kvalitu spánku?
Podľa Tini Sundelinovej, vedúcej autorky štúdie a výskumníčky na Stockholmskej univerzite, snoozovanie (pozn. redakcie: odloženie budíka) môže mierne skrátiť dobu spánku a môže viesť k väčšej ospalosti po prebudení. Dobrou správou ale je, že snoozovanie nemá negatívny vplyv na uvoľňovanie kortizolu, rannú únavu, náladu alebo kvalitu spánku počas noci.
Vedci k tomu záveru došli potom, ako sledovali spánkové návyky 1732 ľudí, vrátane toho, ako často používajú snoozovanie. Mnohí uviedli, že tento návyk praktizujú pravidelne. Snoozovanie bolo frekventovanejšie zvlášť medzi mladými dospelými a ľuďmi, ktorí sú aktívnejší večer. Hlavným dôvodom snoozovania, ako asi už tušíte, je pocit prílišnej únavy na to, aby vstali z postele hneď po zaznení budíka.
„Naše zistenia ukazujú, že tí, ktorí driemu častejšie, spia o niečo kratšie a ráno sa cítia viac ospalí v porovnaní s tými, ktorí nedriemu nikdy. Nepozorovali sme ale žiadne negatívne účinky na uvoľňovanie kortizolu, rannú únavu, náladu alebo kvalitu spánku počas noci.“, uviedla Tina Sundelin.
K podobným záverom vedci prišli aj v ďalšom experimente
Výskumníci v ďalšej štúdii sledovali 31 pravidelných „snoozerov“, ktorí strávili dve noci v spánkovom laboratóriu, kde bol ich spánok podrobne monitorovaný. Jedno ráno mohli snoozovať 30 minút, ďalšie ráno museli vstať hneď, ako budík zazvonil. Výsledky potešia všetkých, ktorí si ráno radi pridajú pár minút k spánku navyše. Aj keď bol ich spánok počas snoozovania rušený, väčšina z nich si ešte stihla pospať viac ako 20 minút. To znamená, že ich celkový nočný spánok bol ovplyvnený minimálne. Navyše, nikto nemusel byť budený znova z hlbokého spánku a po prebudení mali „snoozeri“ lepšie výsledky v kognitívnych testoch. Na náladu, ospalosť alebo množstvo kortizolu v slinách snoozovanie nemalo výraznejší vplyv.
Odloženie vstávania do 30 minút nemá negatívny vplyv na kvalitu spánku
Zistenia ukazujú, že polhodinové snoozovanie nemá negatívne účinky na spánok alebo na pocit ospalosti po prebudení. Ba čo viac, snoozovanie môže mať dokonca pozitívne výsledky, ako napríklad menšia pravdepodobnosť prebudenia sa z hlbokého spánku. Keď účastníci mohli snoozovať, boli rýchlejší v myslení a to hneď po prebudení.
Avšak Tina Sundelinová zdôrazňuje, že je dôležité si uvedomiť, že druhá štúdia zahŕňala iba ľudí, ktorí pravidelne snoozujú a ľahko sa vrátia späť do spánku po každom zazvonení budíka. Snoozovanie preto nemusí byť vhodné pre každého.
