Udržiavanie priateľských medziľudských vzťahov je pre mnohých náročné a vedieť sa vcítiť do druhej osoby, čo prežíva, je ešte ťažšie. Podobne je to aj v partnerských vzťahoch, ktoré niekedy, bohužiaľ, končia aj neverou. No cesta k nevere v mnohých prípadoch je behom na dlhú trať a nevyskytne sa „len tak“, ukazuje štúdia publikovaná vedcami z Tilburg University. Na tému upozornil portál iflscience.com.
Vedci skúmali medziľudské vzťahy partnerov a to, ako sa menia do momentu predtým a potom, ako sa jeden z páru rozhodne byť neverný.
Tento fenomén sa výskumníci rozhodli preštudovať, lebo je nejasné, či problémy vo vzťahu nasledujú po nevere, alebo problémy vo vzťahu sú dôvodom nevery. Inými slovami, ako sa mení správanie človeka predtým, ako je neverný, resp. potom, ako je neverný alebo sa stane obeťou. Aby našli odpoveď na túto otázku, tak vedci sledovali 947 ľudí, z ktorých bolo 609 neverných a zvyšok boli podvedení. Rovnako treba podotknúť, že väčšina respondentov dokončila štúdiu. Zároveň je potrebné uviesť, že každá sledovaná osoba prežívala vážny vzťah.
Vedci hovoria, že sledované osoby pozorovali v priemere 8 rokov a vzťah mali v priemere 5 rokov. Výskumníci zároveň do štúdie vybrali reprezentatívnu vzorku dospelých ľudí v Nemecku.
Analytici sledovali pohodu ľudí pred neverou a po nevere pomocou sebahodnotenia vrátane všeobecnej psychickej pohody, ako aj spokojnosti vo vzťahu. To výskumníkom umožnilo zistiť, či pokles pohody predchádza a/alebo nasleduje po skúsenostiach s neverou.
Pred neverou dochádzalo k dramatickým zmenám vo vzťahu
Prejdime ale k výsledkom, ku ktorým sa výskumníci dopátrali. Zistili, že udalostiam nevery predchádzalo postupné znižovanie osobnej a vzťahovej pohody u obetí a páchateľov. U páchateľov môže byť tento pokles dôvodom na začatie aféry. U obetí môže byť pokles blahobytu výsledkom pocitu partnerovej nespokojnosti alebo môže predstavovať príčinný faktor zvyšujúci pravdepodobnosť, že budú podvedení. Inými slovami, predtým, ako sa jeden z partnerov rozhodne podviesť toho druhého, tak ukazovatele pohody pred neverou postupne klesali, pričom obaja partneri zväčša hlásili pred udalosťou viac konfliktov a menšiu spokojnosť so vzťahom.
Vedci ďalej odhalili, že po udalostiach nevery nenasledovalo stabilné zotavenie. Hovoria, že hoci došlo k miernemu zlepšeniu vo vzájomných vzťahoch, tak nedošlo k navráteniu počiatočnej úrovne pohody. Znamená to, že vzťahy medzi partnermi už neboli také, ako tomu bolo predtým. Odôvodňujú to potenciálnou vinou a spoločenským nesúhlasom, ktorý je spojený s neverou, ktoré spôsobujú, že je obzvlášť ťažké sa z tejto udalosti dostať.
„Zistili sme, že jedinci, ktorí boli viac (vs. menej) oddaní vzťahu pred udalosťou, mali tendenciu zažívať silnejšie zhoršenie pohody po podvádzaní alebo potom, ako boli podvedení. Na druhej strane sa zdalo, že ich menej oddaní kolegovia po nevere hlásia stúpajúci trend blaha.“
Výskumníci to vysvetľujú tým, že vyšší záväzok môže byť spojený s vyššími vzťahovými očakávaniami a silnejším sklamaním, keď sú očakávania porušené.
Vedcom sa tiež podarilo identifikovať, že ľudia, ktorí svojho partnera podviedli, neskôr zväčša hlásili nižšie sebavedomie, nižšiu spokojnosť vo vzťahu a nižšiu intimitu. Zaujímavé je, že obete udalosti hlásili iba nižšiu sebaúctu a viac konfliktov, ale iné ukazovatele pohody sa neznížili.
