Banán vo všeobecnosti patrí medzi obľúbený druh ovocia a to vďaka jeho chuti. Nedávno sme sa pozreli na zaujímavú témou, ktorou bolo, čo je to čierna časť banánu na jeho špičke. Mnohí si mylne myslia, že ide o semienko. V skutočnosti ide ale len o pozostatok po kvete, z ktorého banán vyrastá. Táto časť banánu sa mimochodom nazýva periant (zvyšok kvetného obalu) a môžeš ju bez obáv skonzumovať, hoci ju veľa ľudí odstraňuje.
Dnes sa pozrieme na ďalšiu zaujímavú tému, ktorou je, prečo je banán zakrivený.
Prečo je banán zakrivený?
Banán mnohým pripomína mesiačik, ktorý môžeme často vidieť aj na nočnej oblohe, keď vidíme len časť našej prirodzenej družice. Rozmýšľal si niekedy nad tým, prečo banán rastie do polkruhu a nie je rovný?
Odpoveď na túto otázku nájdeš v procese známom ako negatívny geotropizmus. Poďme sa nižšie pozrieť na to, čo to je.
Čo je to negatívny geotropizmus?
Geotropizmus je biologický jav, ktorý popisuje rast alebo pohyb rastlín v reakcii na gravitáciu. Možno už tušíš, kam smerujeme. Prívlastok „negatívny“ nespomíname len tak.
Keď ovocie rastie, tak prirodzene je ťažšie a preto začína klesať smerom k zemi. Ovocie, keď dozrieva, tak prirodzene hľadá slnečné svetlo. Tento jav je výsledkom toho, že ovocie reaguje na potrebu dostať sa bližšie k slnečnému svetlu, ktoré je kľúčové pre proces fotosyntézy.
To isté robí aj banán, ktorý sa za týmto účelom začne kriviť smerom nahor. Tento proces riadi rastlinný hormón nazývaný auxín, ktorý ovplyvňuje rast buniek. Auxín sa nerovnomerne distribuuje v banáne. Na spodnej strane plodov sa ho hromadí viac, čo stimuluje rýchlejší rast buniek na tejto strane. Výsledkom je, že banán sa začne ohýbať smerom nahor. Tento nerovnomerný rast vytvára typický zakrivený tvar, ktorý poznáme.
„Banány rastú v trsoch, kde ich gravitácia ťahá smerom nadol. Ale kvôli potrebe svetla sa začnú ohýbať opačným smerom, čím vzniká charakteristický tvar plodu.“
Vieš, odkiaľ pochádzajú dnešné banány?
Mimochodom, vedel si, že banány boli domestikované v južnej Ázii a na Novej Guinei. Prvé banány pestovali miestni obyvatelia už pred tisíckami rokov. Neskôr sa pestovanie banánov rozšírilo do Indie, Afriky a neskôr aj do tropických oblastí Ameriky.
Dnešné banány, ktoré nájdeš v obchode, nie sú ale rovnaké, ako tie, ktoré ľudia pestovali v minulosti. Banány, ako ich poznáme dnes, sú výsledkom kríženia dvoch divokých druhov, ktorými boli Musa acuminata a Musa balbisiana. Tieto pôvodne divoké druhy mali tvrdé semienka a neboli také sladké, ako dnešné odrody.
Ak by si nevedel, tak najpredávanejšou odrodou banánov na svete je Cavendish. Ďalšou zaujímavosťou je, že odroda Cavendish nahradila staršiu odrodu nazývanú Gros Michel, ktorá bola do polovice 20. storočia dominantná.
Ďalšie zaujímavosťou ale je, že vedci dnes hľadajú novú odrodu, ktorou by nahradili banány Cavendish. Dnes totiž táto odroda banánov čelí chorobe Panama disease, známej ako Tropical Race 4 (TR4), ktorá ohrozuje ich celosvetovú produkciu.
Voči tejto chorobe aktuálne neexistuje žiadna liečba a žiadne odrody banánov, ktoré by boli odolné voči tejto chorobe, sa ešte nevyvinuli. Odhaduje sa, že až 80 % celosvetovej produkcie banánov určených na export je potenciálne ohrozenou touto chorobou.
Je tak možné, že o niekoľko (desiatok) rokov, už nebudeme jesť cavendish banány ale úplne inú odrodu.
Mimochodom, dovoľ nám, dať ti do pozornosti článok, v ktorom sme sa venovali téme, ako môžeš dosiahnuť, že ti banán vydrží čerstvý dlhšie bez toho, aby zhnedol.
