O Mykénach, bývalom starogréckom meste, počulo mnoho z nás. Sú známe takmer po celom svete. Viete však, že na Slovenku bolo mesto, ktoré malo ešte väčšiu rozlohu?
Vráble sú menšie mesto neďaleko Nitry, o ktorom archeológovia zistili neočakávané veci. Prvé informácie o tomto nálezisku však boli známe už na konci 19. storočia.
Slovensko a Nemecko po stopách histórie
Ešte v roku 2007 boli vtedajšie výsledky impulzom pre vypracovanie slovensko-nemeckého projektu. Zo slovenskej strany ho zastrešuje Jozef Bátora. Člen Archeologického ústavu SAV v Nitre a z Katedry archeológie FF UK v Bratislave. U Nemcov je to Knut Rassmann z Rímsko-germánskej komisie pri Nemeckom archeologickom ústave vo Frankfurte nad Mohanom.
Foto: vrable.sk
Profesor Jozef Bátora povedal: „Toto sídlisko v lokalite Vráble – Fidvár pochádzajúce zo staršej doby bronzovej, z obdobia 2000 až 1500 rokov pred Kristom, malo intenzívne kultúrne kontakty s oblasťou východného Stredomoria. Sídlisko vo Vrábľoch malo okrem hlavnej akropoly, ktorá bola opevnená (jej rozloha je približne 1,2 ha), aj podstatne väčšiu neopevnenú časť. Tá bola, podľa výsledkov geofyzikálnych meraní veľká približne 15 hektárov. V tomto zmysle je vrábeľská sídlisková aglomerácia väčšia ako v Mykénach.“
Bátora povedal aj ďalšiu zaujímavosť, ktorou je počet obydlí v lokalite Fidvár. Bolo ich až viac ako 140. „… predpokladáme, že v určitom období tu žilo až okolo tisíc ľudí, čo je mimoriadne veľká koncentrácia obyvateľstva,“ povedal profesor.
Foto: vrable.sk
Prekvapenie
Vskumníci predpokladali, že Fidvár ich už nijako neprekvapí, no neskôr zistili, že sa veľmi mýlili. „Po čase sa nám naskytol neuveriteľný pohľad. Ukázalo sa, že nejde iba o jednoduchý sídliskový areál, ale o rozsiahly sídliskový komplex. Geofyzikálne meranie odhalilo viacero komponentov z praveku a z včasnej doby dejinnej. Najstaršie osídlenia reprezentuje osada ohradená priekopou a palisádou z mladšej doby kamennej (želiezovská skupina kultúry s lineárnou keramikou, cca 5000 pred n. l.). Ide o prvú osadu tohto typu na území Slovenska. Okrem ohradenej osady sa v jej blízkosti nachádzali minimálne dve otvorené sídliská. Spolu bolo identifikovaných 315 dlhých domov. Ak vezmeme do úvahy rozsah (cca 41 ha) a hustotu osídlenia, je to jedno z najväčších sídlisk kultúry s lineárnou keramikou, aké bolo doteraz objavené.,“ opísali objav vo svojom článku prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. a Mgr. Peter Tóth.
Foto: vrable.sk
Nálezy
Na tomto historickom mieste sa našlo mnoho nádob a keramiky. Dokonca aj spony na odev z druhej polovice druhého storočia po Kristovi. Jedným z najzaujímavejších nálezov je lebka mladej ženy v nádobe. Archeológovia príčinu vidia v kultových obradoch.
Foto: vrable.sk
Foto: vrable.sk
Tragický koniec
Zatiaľ to vyzerá tak, že život na Fidvári skončil veľkým požiarom. Archeológovia tvrdia, že pravdepodobne išlo o nešťastnú náhodu, pri ktorej zachránili ľudia len svoje životy a utekali pred ohňom.
Bátora na záver dodal, že: „Archeologické nálezy by nemali putovať do depozitárov, ale mali by sa ukázať ľuďom z regiónu, z ktorého pochádzajú, nech vedia, akú majú históriu.“
zdroj: vrable.sk
zdroj: archinfo.sk
