Tádž Mahal je jedným z najkrajších a najslávnejších stavebných diel na svete a sa stal ikonickým symbolom Indie, ktorý ročne priláka milióny turistov z celého sveta. Stavba sa nachádza v meste Agra, v štáte Uttar Pradesh v Indii a bola vybudovaná v rokoch 1632 až 1653. Toto mauzóleum bolo vytvorené ako pamätník pre Mumtaz Mahal, manželku mughalského cisára Shah Jahana. Jeho výstavba trvala neuveriteľných 22 rokov a na vybudovanie bolo potrebných viac ako 20 000 robotníkov z rôznych krajín a regiónov, vrátane Strednej Ázie, Iránu, Sýrie a Turecka. A hoci kolujú fámy, že cisár Shah Jahan dal odrezať ruky remeselníkom, ktorí na stavbe pracovali, aby už nikdy nevytvorili podobné dielo, neexistuje žiadny priame dôkazy na podporu tohto tvrdenia. Zdá sa, že robotníci boli nielen dobre platení, ale aj rešpektovaní za svoje zručnosti, ktoré boli potrebné na stavbu tohto významného projektu, píše portál asiahighlights.com.
Ale aj napriek tomu, že neexistuje veľa dôkazov o tom, že by cár dal odseknúť ruky robotníkom, tak existuje niekoľko verzií príbehu o tejto udalosti. Niektoré hovoria, že cisár dal odseknúť robotníkom ruky a ďalšie zas, že odseknuté boli prsty. Tento príbeh bol často šírený hlavne ústne a objavil sa aj v niektorých knihách a dokumentoch.
Niektorí historici tvrdia, že tieto príbehy sú pravdepodobne len legendy. Podľa nich by bolo nepraktické a finančne nákladné pre cisára Shah Jahana, aby si nechal odsekať ruky svojim robotníkom, keďže by to spôsobilo ďalšie náklady na zamestnanie nových pracovníkov. Okrem toho by sa tieto odrezané ruky alebo prsty pravdepodobne stali zdrojom iných problémov, ako napríklad infekcií a podobne.
Napriek tomu však niektorí ľudia stále veria v tento príbeh, a preto sa stal populárnou legendou o Tádž Mahale.
To najzaujímavejšie, čo táto stavba ponúka
Tádž Mahal bol postavený na základoch z červeného pieskovca a obložený bielym mramorom, ktorý bol dovážaný z mesta Makrana v Rádžastáne v Indii. K transportu tohto mramoru bolo použitých až 1 000 slonov, ktoré ho prevážali do Agry. Farba Tádž Mahalu sa mení v závislosti od denného svetla. V ranných hodinách sa javí ružovkasto, v popoludňajších hodinách bielo a v noci má zlatý nádych. Málo kto vie, že Tádž Mahal bol postavený medzi rokmi 1631 až 1653 na príkaz cisára ako pamätník pre jeho manželku Mumtaz Mahal, ktorá zomrela počas pôrodu.
Tádž Mahal je príkladom mughalskej architektúry, ktorá je kombináciou islamských, perzských a indických štýlov. Tento architektonický štýl používa kupoly, oblúky a zložité kvetinové vzory. Tádž Mahal je v každom smere dokonale symetrický a je zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Tádž Mahal je jednou z najobľúbenejších turistických atrakcií v Indii a každoročne priláka viac ako 7 miliónov návštevníkov z celého sveta. Približne 70 % týchto návštevníkov pochádza z krajín mimo Indie. Tádž Mahal má tajnú komnatu, ktorá by mohla obsahovať cisárov poklad, ale tá zostáva neotvorená a jej obsah je tajomstvom i dodnes.
Tádž Mahal prežil pokus o zničenie počas indického povstania v roku 1857. Vtedajší britskí vojaci dostali rozkaz zničiť túto nádhernú stavbu, ale našťastie sa im to nepodarilo a Tádž Mahal stojí dodnes. Táto stavba je symbolom večnej lásky a často sa o nej hovorí ako o pamätníku lásky. Tádž Mahal má aj mešitu a penzión, pričom mešita sa nachádza na západnej strane a penzión zas na východnej strane.
