Génoví inžinieri dnes vedia prinútiť bunky produkovať lieky proti bolesti alebo bionaftu, tým však ich ambície nekončia. Tímy z Massachusettského technologického inštitútu teraz pracujú nielen na nových možnostiach manipulácie genómu, ale aj toho, ako zabrániť šíreniu modifikovaného genómu.
Cieľom práce Christophera Voigt z Voigt Lab v MIT je rozlúsknuť jazyk DNA do takej miery, ako programátori rozumejú jazyku počítačov. Momentálne najsľubnejšia metóda editovania genómu nesie názov CRISPR (Clustered regularly Interspaced Short Palindromic Repeats), vyznačuje sa pritom doslova chirurgickou presnosťou.
CRISPR je schopný presne vyhľadať konkrétnu genetickú informáciu, vystrihnúť ju a buď tak eliminovať, alebo na jej miesto naopak vložiť časť inej DNA. CRISPR priniesol novú možnosť génovej terapie, ktorá vie časti DNA priamo vypustiť.
Samotná metóda CRISPR je pritom úplne prirodzeného pôvodu – jedná sa pôvodne o obranný mechanizmus buniek proti vírusom. Aj preto jej využitie ľuďmi pri génových modifikáciách funguje tak dobre. Možnosti CRISPR editácie siahajú od vypínania dedičných chorôb po deaktiváciu spúšťacích mechanizmov rakovinového bujnenia, prípadne na ďalšie využitie v poľnohospodárstve a priemysle pre tvorbu nových geneticky modifikovaných organizmov. Lenže čo CRISPR dal, môže vďaka novej metóde aj vziať.
Práve Voigt spolu so svojím kolegom Brianom Caliandem na MIT vyvinuli metódu využitie CRISPR ako sebadeštruktívneho tlačidla modifikovaných častí genómu, prípadne celého organizmu. CRISPR totiž vie síce nájsť kľúčovú sekvenciu dedičnej informácie, nemusia však na jej miesto vložiť novú informáciu. Z toho dôsledku môže slúžiť aj ako deaktivátor genetickej modifikácie v organizme.
Voigt a Caliando metódu vyskúšali na baktériu E.coli, ktorú prinútili k sebadeštrukcii potom, čo rozoznala určité špecifické prostredie. Vďaka tejto mechanike by tak malo byť možné napríklad „vypnúť“ modifikované kvality u GMO rastlín a zabrániť prenosu genetickej modifikácie ďalej.
