Ak cestovanie rozširuje naše obzory a strašidelné hrôzy zosilňujú zmysly, tak kombinácia týchto dvoch by sa dala nazvať „bombastickým balíčkom“. Obzeráte sa tento rok po nejakom dobrodružstve? Už viac nemusíte hľadať!
Od chrámu, kde sa to hemží tisíckami potkanov až k ostrovu, ktorý je domovom obrovského počtu hadov, ktorých jed je taký silný až vám roztaví mäso. Quora odkryla niektoré zo svojich najznepokojucejších, do morku kosti mraziacich a husiu kožu naskakujúcich miest na zemi.
1.Ľadovcové jazero plné ľudských kostier
V roku 1942, lesný strážca objavil pri prechode popri jazere Rúp Kund v Indii, ktoré leží vo výške 5 029 metrov v Himalájach, niečo zvláštne: plytké, ľadovcové jazero bolo obklopené ľudskými kostrami.
img: Schwiki/Human Skeletons in Roopkund Lake/Wikipedia/CC BY-SA 4.0
Keď prišlo leto a ľad sa roztopil, boli objavených stovky ďalších kostier, na niektorých bolo dokonca stále mäso a vlasy. Kto alebo čo zabilo také množstvo ľudí a pritom premenilo odľahlé vysoko položené jazero na hromadný hrob?
Všetci, či už miestni obyvatelia alebo experti z oblasti antropológie, špekulujú ako toto „jazero kostier“ mohlo vzniknúť; napísal Varun Ojha. Existuje niekoľko teórií, že išlo o rozsiahlu epidémiu, zosuv pôdy alebo rituálne samovraždy.
Expedícia z roku 2004 priniesla ďalšie stopy. Kostry boli zvyškami 200-300 ľudí, ktoré sa datujú do 9.storočia, a boli rozdelené do dvoch odlišných skupín – do skupiny príbuzných, členov rodiny alebo kmeňa a menšiu skupinu miestnych obyvateľov. Torzá tiel boli nájdené s prsteňmi, šperkmi, kopijami, koženými topánkami a bambusovými palicami. Krátke, hlboké praskliny na lebkách naznačujú, že všetky obete zomreli rovnakým spôsobom; zranenia boli spôsobené malými guľatými objektmi.
img: Abhijeet Rane/Roopkund – Mystery Lake/Flickr/CC BY 2.0
Vedci dospeli k záveru, že všetkých 200 – 300 ľudí zomrelo pri krupobití biblických rozmerov. Tisícky ľadových krúp o veľkosti kriketových loptičiek búšilo a rozbíjalo hlavy silou tvrdou ako zo železa skupiny pútnikov a ich nosičov pochádzajúcich z tejto oblasti. Boli uväznení v údolí a nemali sa kam ukryť. Celá skupina ľudí zahynula pri hromadnej smrti, ktorá dodnes fascinuje nebojácnych návštevníkov.
Cestovatelia môžu kostry stále vidieť, najlepší čas na to je však v lete, pretože kostry na dne jazera je možné pozorovať iba keď sa roztopí ľad.
2.Ostrov, kde sa to hemží hadmi, ktoré vám roztavia mäso
Navštívenie brazílskeho ostrova Ilha da Queimada Grande je zakázané. Je to kvôli tomu, že ostrov nachádzajúci sa 33 kilometrov od Sao Paulo je domovom obrovského množstva jedovatých hadov.
img: Danelo-commonswiki assumed/Eyelash Pit Viper 01/Wikipedia/CC BY 2.5
Ostrov hadov, ako sa ľudovo nazýva, obýva približne 4 000 jedovatých Bothrops insularis, tiež známe ako zlaté zmije, ktoré sú veľmi ohrozeným druhom. Uviazli na ostrove keď zvyšujúca sa hladina mora pokryla krajinu, ktorá bola prepojená s pevninou. Brazílske námorníctvo uzatvorilo ostrov v 20.rokoch 20.storočia, aby tak ochránilo hady pred ľuďmi a tiež ľudí pred smrteľne jedovatými hadmi. Zlaté zmije dorastajú do dĺžky viac ako pol metra a ich jed taký silný a rýchlo pôsobiaci, že rozpúšťa ľudské mäso. Podľa niektorých odhadov, na jeden meter štvorcový ostrova pripadá jeden had.
„Jed spôsobuje rad problémov, vrátane zlyhania obličiek, nekrózy svalového tkaniva, krvácania do mozgu a črevného krvácania. Je to desivé, to je isté,“ vysvetľuje Smriti Iyer.
3.Chrám, kde sa to hemží potkanmi tmavými
Náboženská a turistická destinácia, Karni Mata Temple v Indii je miestom uctievania aj odporu. Je to preto, že slávny hinduistický chrám je bydliskom tisícky hlodavcov.
img: John Bazzano/Alamy
V chráme potkanov, ktorý sa nachádza hlboko v Rádžastháne v púšti Thár, žije 20 000 potkanov tmavých, ktoré sa voľne pohybujú na mieste uctievania. Tisícky veriacich pútnikov tak ako aj zvedaví turisti navštevujú tento chrám každý rok a sú lační po požehnaní svätých potkanov.
img: Don Mammoser/Alamy
Podľa miestnej legendy, keď sa nevlastný syn hinduistického boha Karní Mátá utopil v rybníku, Karní Mátá požiadala boha smrti Yama, aby ho oživil. Yama nakoniec povolil, ale iba pod podmienkou, že nevlastný syn a všetci rovnakého spoločenského postavenia ako bol on sa prevtelia do tela potkanov.
img: Fulvio Spada/Breakfast time!/Flickr/ CC BY-SA 2.0
Ctiteľmi a správcami chrámov sú známe aj ako „malé deti“ a sú kŕmené mliekom, obilninami, škrupinami z kokosových orechov a špeciálne pripravenými sladkosťami. Pretože jedlo, ktoré potkany ohrýzajú vraj nosí šťastie, niektorí veriaci pútnici sa o zvyšky podelia a zjedia.
„Je celkom zážitok kráčať chrámom s cupitajúcimi potkanmi okolo, ktoré sa voľne pohybujú a jedia rovnaký milodar, ktorý potom konzumujete aj vy,“ napísal Prayash Giria.
4.Ozajstné peklo na zemi
Bola to neúspešná vedecká expedícia. V roku 1971, skupina sovietskych vedcov pripravila vrtnú súpravu na dosiahnutie toho, čo si mysleli, že boli ropné polia; uprostred púšte Karakum v Turkménsku.
img: Tim Whitby/Alamy
V skutočnosti to, čo sa nachádzalo pod plošinou bolo masívne pole zemného plynu. Povrch pod plošinou sa po príchode vedcov zrútil do rozsiahleho kráteru, pričom plošina a ich tábor boli celé pohltené v temnote. Pretože sa vedci báli šírenia jedovatého metánu, kráter podpálili, čím sa otvorila pekelná jama divokých plameňov rovno pod ich nohami. Dúfali, že plyn sa spáli za niekoľko dní, prípadne týždňov.
img: Daniel Kreher/Alamy
Stalo sa to pred 40 rokmi. Dnes, 70 metrov široký a 30 metrov hlboký kráter naďalej horúčkovito horí, až ho miestni označili ako priepasť ohňa, plameňov a vriaceho bahna. Jednoducho, je to „brána do pekla“.
img: Tim Whitby/Alamy
„Vyzerá to tak, že nebezpečná jama ohňa nikdy neprestane horieť,“ napísala Aditya Basu But. Ale to nezastaví tisícky turistov a cestovateľov – pričom niektorí z nich dokonca kempujú na plynovom poli – od návštevy zdanlivo večného pekla; reálneho na zemi.
5.Ostrov strašidelných bábik
Vďaka nešťastnej náhode, sú teraz nádherné plávajúce záhrady mexického Isla de las Munecas niečím, čo spôsobuje príšerné nočné mory.
img: Esparta Palma/I see dead dolls/Flickr/CC BY 2.0
Podľa miestnej legendy, sa v Xochimilco canals mimo regiónu Mexico City pred niekoľkými desaťročiami utopilo dievča. Po jej predčasnej smrti sa začali na brehu malého ostrovčeka v kanáli, na mieste kde zomrela, umývať bábiky. Utrápený, že nemohol zachrániť dievča, správca ostrova Don Julian Santana Barrera, začal na jej pamiatku bábiky vešať na stromy ostrova.
Ostrov bábik je teraz „vyhradený pre stratenú dušu úbohého dievčaťa, ktoré muselo svojmu osudu čeliť priskoro a za podivných okolností,“ povedal Rushali Ramteke.
img: Kevin/Flickr/ CC BY 2.0
Za tie roky sa stromy zaplnili rozbitými zvyškami bábik, ich zohavenými končatinami a oddelenými hlavami, ktoré sa rozkladajú vo vlhkom vzduchu. Miestni hovoria, že bábiky sú posadnuté mŕtvym duchom dievčaťa a svedkovia tvrdia, že počuli bábiky šepkať si medzi sebou, aby prilákali návštevníkov na ostrov.
To nie je koniec príbehu. 50 rokov po zozbieraní bábik a rozvešaní ich po ostrove, Barrera bol tiež sám nájdený ako utopený na presne tom istom mieste, kde zomrelo dievča pred niekoľkými desaťročiami.
Od Barrera smrti v roku 2001, ostrov, ktorý je vlastne plávajúca záhrada, videlo stovky návštevníkov; pričom poniektorí si priniesli svoju vlastnú bábiku, aby ju mohli pridať k ostatným do strašidelnej zbierky.
img: Kevin/Flickr/CC BY 2.0
img: bbc.com
