Slzy, dlho považované za jedinečný ľudský fenomén, majú omnoho viac spoločné s inými cicavcami, ako sme si doteraz mysleli. Výskum Weizmannovho inštitútu vedy odhalil, že ľudské slzy obsahujú chemické zložky, ktoré znižujú agresiu u iných, rovnako ako slzy myší alebo slepých krtov. Štúdia, publikovaná v časopise PLOS Biology, ukazuje, že pach ženských sĺz znižuje mozgovú aktivitu spojenú s agresiou u mužov, čím znižuje agresívne správanie.
Prečo ľudia plačú? Nejde o tak bezvýznamný fenomén, ako sme si mysleli
Tento objav sa dotýka dlho pretrvávajúcej záhady – prečo vlastne ľudia plačú. Charles Darwin bol zneistený emocionálnym plačom, ktorý sa na prvý pohľad javil ako bezúčelný. Darwin teda usúdil, že tento fenomén sa vyvinul náhodne. No súčasné štúdie, najmä na hlodavcoch, ukázali, že slzy cicavcov obsahujú chemické zložky, ktoré fungujú ako sociálne signály a môžu byť vylučované na požiadanie. Jedným z najčastejších účelov sĺz je zníženie agresie. Napríklad slzy samíc myší obsahujú chemikálie, ktoré ovplyvňujú správanie dominantného samca s cieľom, aby bol menej agresívny voči ostatným samcom.
Môže ľudský plač znižovať agresivitu?
Prof. Noam Sobel, ktorý študuje čuch, vyslovil hypotézu, že aj ľudské slzy obsahujú chemikálie, ktoré slúžia ako sociálne signály. Už v roku 2011 jeho tím zistil, že vdýchnutie emocionálnych sĺz žien znižuje hladinu testosterónu u mužov, čo vedie k miernemu zníženiu sexuálneho vzrušenia.
V novej štúdii, ktorú viedla doktorandka Shani Agron z laboratória Sobela, vedci chceli zistiť, či majú slzy rovnaký účinok na blokovanie agresie u ľudí, ako je tomu u hlodavcov. V rade experimentov boli muži vystavení buď emocionálnym slzám žien alebo fyziologickému roztoku, pričom nevedeli, čo vdýchavajú, a nemohli rozlišovať medzi nimi, pretože oba sú bez zápachu. Potom hrali hru pre dvoch, ktorá bola navrhnutá tak, aby vyvolala agresívne správanie jedného hráča voči druhému, ktorého muži považovali za podvodníka. Keď mali príležitosť, mohli sa pomstiť druhému hráčovi tak, že ho pripravili o peniaze, hoci sami z toho nemali žiadny prospech.
Po vdýchnutí ženských emocionálnych sĺz sa pomstychtivé agresívne správanie mužov počas hry znížilo približne o 44 percent – teda takmer na polovicu. Tento efekt sa zdal byť ekvivalentný pozorovaniam u hlodavcov, avšak hlodavce majú vo svojich nosoch štruktúru zvanú vomeronazálny orgán, ktorý zachytáva sociálne chemické signály. Ľudia takýto orgán nemajú, takže ako vnímajú sociálne chemikálie? Na zodpovedanie tejto otázky aplikovali vedci slzy na 62 ľudských čuchových receptorov v laboratórnej miske a zistili, že štyri z týchto receptorov boli aktivované slzami, hoci slzy sú bez zápachu.
Navyše, vedci opakovali experimenty pri súčasnom skenovaní mozgu mužov pomocou MRI. Funkčné zobrazovanie ukázalo, že dve mozgové oblasti spojené s agresiou – prefrontálny kortex a predná insula – boli menej aktívne, keď muži boli vystavení slzám. Čím väčší bol rozdiel v tejto mozgovej aktivite medzi fyziologickým roztokom a slzami, tým menej často sa hráč pomstil druhému počas hry.
V každom experimente vedci použili takmer 1,5 ml sĺz na účastníka. Celá štúdia vyžadovala viac ako 160 ml emocionálnych sĺz. Tieto boli zozbierané približne v 125 darovacích reláciách od 6 dobrovoľníčok vo veku dvadsiatich rokov, ktoré boli vybrané pre ich schopnosť ľahko plakať.
„Ukázali sme, že slzy aktivujú čuchové receptory a že menia mozgové obvody súvisiace s agresiou, čím výrazne znižujú agresívne správanie,“ hovorí Sobel. „Tieto zistenia naznačujú, že slzy sú chemickým štítom poskytujúcim ochranu proti agresii – a že tento účinok je spoločný pre hlodavce a ľudí, a možno aj pre ďalšie cicavce.“
