Neustále nad niečím premýšľame a v hlave sa sami so sebou rozprávame či radíme. Ide o proces a vlastnosť, ktorá je nám typická. Rozmýšľajú všetci ľudia bez rozdielu. Kľudne môžeme hovoriť aj o vnútornom hlase. No je tam jedno ale. To, že rozmýšľame a cielenie si usporadúvame myšlienky, si uvedomujeme od určitého veku. Zamyslite sa teraz dobre nad tým, kam až siahajú vaše prvé spomienky. S veľkou pravdepodobnosťou si spomeniete na niečo z vášho života, keď ste mali napríklad 4-6 rokov. Tento vek zároveň väčšina z nás považuje za vek, kedy sa stávame vedomými.
Vedci z Birmingham University sa pozreli na túto problematiku o niečo bližšie, aby identifikovali vek, kedy sa stávame v pravom slova zmysle vedomými.
Kedy sa ľudia v priebehu vývoja stanú vedomými?
René Descartes ešte v 17. storočí odpovedal na otázku, či majú deti vedomie, že deti môžu mať myšlienky, aj keď jednoduchšie ako myšlienky dospelých. Dnes otázka na túto problematiku znie ale inak, a to, kedy nadobúdame cielené vedomie.
Odpovedať ale na túto otázku nie je vôbec také jednoduché, ako sa môže zdať. Vedecká komunita sa v názore rozchádza. Vedci na túto otázku hľadajú odpoveď v takzvaných markeroch vedomia u dospelých ľudí, ktoré porovnávajú následne s markermi u detí. Pre lepšiu ilustráciu si predstavte, že keď nad niečím rozmýšľate, tak sa aktivujú určite časti vášho mozgu. To isté by malo platiť aj pre deti či batoľatá, že keď nad niečím usilovne rozmýšľajú, tak sa im aktivujú rovnaké časti mozgu.
„Predstavte si napríklad, že u dospelých vieme, že určité veľmi špecifické správanie alebo špecifický vzorec aktivácie mozgu vždy prichádza spolu s vedomím. Potom, ak dokážeme identifikovať, kedy sa toto správanie alebo aktivácia mozgu u detí objavuje, máme dobrý dôvod myslieť si, že práve vtedy sa u detí objavuje vedomie. Takéto správanie a mozgové aktivácie nazývame „markery“ vedomia.“, uviedol Herny Taylor, jeden z autorov práce. „Je naozaj ťažké určiť, kedy sú deti pri vedomí. Je to väčšinou preto, že dojčatá nemôžu hlásiť svoje skúsenosti a ako väčšina rodičov vie, môžu byť dosť nespolupracujúce, najmä pokiaľ ide o experimentálne úlohy. Keďže sa bábätka nemôžeme len spýtať, kedy začnú byť pri vedomí, najlepším prístupom je pokúsiť sa identifikovať širokú škálu markerov vedomia, ktoré sa objavujú v ranom a neskorom vývoji, a potom ich zoskupiť, čo by nám mohlo pomôcť identifikovať, kedy sa vynorí vedomie.“, doplňuje Bremner.
Teória znie jednoducho, prax už je komplikovanejšia
Takto znie teória, no v praxi to je výrazne komplikovanejšie, hoci na prvý pohľad by tomu tak nemuselo byť. Jedným z komplikovaných problémov je, že to nevyzerá tak, že všetky markery ukazujú na rovnaký vek pre vznik vedomia.
Tie, na ktoré sa zamerali výskumníci v tejto práci, ukazujú, že človek nadobúda vedomia pomerne skoro a to ešte niekde medzi tretím trimestrom tehotenstva a raným dojčením. Ako ale upozorňujú, iné ukazovatele naznačujú, že vek, kedy nadobúdame vedomie, môže byť okolo jedného roka. Niektoré markery, ktoré sa spájajú s vedomím, sú ale prítomné až vo veku 3 až 4 rokov.
Odpoveď preto, kedy deti nadobúdajú vedomie v pravom slova zmysle, teda si uvedomujú, čo sa deje naokolo a sú schopné triediť si a riadne usporiadať myšlienky, nie je vôbec jednoduchá.
