V nedávnej štúdii, ktorú uskutočnili výskumníci z Max Planckovho ústavu pre správanie zvierat a Univerzity v Konstancii v Nemecku, bola odhalená fascinujúca schopnosť veľkých suchozemských vtákov prekonať stovky kilometrov nad otvoreným oceánom bez potreby pristátia na jedlo či odpočinok. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako je to možné, keď na rozdiel od morských vtákov, tieto druhy nemôžu na vode odpočívať a ani sa kŕmiť? Poďme sa na túto problematiku pozrieť spolu s výskumníkmi nižšie.
Kľúčovú úlohu zohráva vietor a vztlak vzduchu
Tajomstvo ich úspechu spočíva vo využívaní vetra a vztlaku, čo im umožňuje výrazne šetriť energiu počas letu.
Výskumníci na to, aby našli odpoveď, sledovali globálnu migráciu 65 veľkých suchozemských vtákov piatich druhov prostredníctvom moderným GPS sledovacích technológií.
Možno sa teraz pýtate, ako si vtáky vedia naplánovať trasu, keď my máme niekedy problém trafiť do konkrétneho bodu na druhej strane miesta. Ak by ste povedali, že vtáky majú „vstavanú GPS“ s informáciami o „dopravnej situácii“, neboli by ste ďaleko od pravdy. Sledovacie zariadenia odhalili, že vtáky si dokážu prispôsobiť svoje migračné trasy tak, aby využili najlepšie možné atmosférické podmienky.
Predstavte si to ako plavbu veľkého výletného parníka, ktorý musí prejsť cez nebezpečné vody. Aj veľké suchozemské vtáky si musia plánovať svoje trasy s maximálnou opatrnosťou. Keďže nemôžu na mori odpočívať, musia sa spoľahnúť na „pomocnú ruku“ prírody. Ako ukázala štúdia, táto pomoc prichádza vo forme silných zadných vetrov a vztlaku, ktorý vtákom umožňuje lietať s minimálnou námahou.
Dlhodobé predpoklady, že veľké suchozemské vtáky sú schopné prekonávať iba krátke úseky mora, boli vďaka pokrokom v GPS sledovacej technológii zvrátené. V skutočnosti mnohé druhy podnikajú pravidelné migrácie cez moria a oceány, pričom prekonávajú stovky, ba dokonca tisíce kilometrov.
„Výskumníci analyzovali 112 námorných trás, zhromaždených počas deviatich rokov, s globálnymi informáciami o atmosfére, aby určili kritériá, ktoré vtáky používajú na výber svojich migračných trás cez otvorené more.“, uvádzajú výskumníci v tlačovej správe.
Jedným z najpôsobivejších príkladov medonosná šelma orientálna, preletí počas svojej ročnej migrácie z Japonska do juhovýchodnej Ázie viac ako 700 kilometrov nad Východočínskym morom. Tento približne 18-hodinový nepretržitý prelet sa uskutočňuje v jeseni, keď sú podmienky pohybu vzduchu optimálne. Využitím vztlaku môžu tieto vtáky vystúpiť až do výšky jedného kilometra nad morskou hladinou.
„Tým, že využívajú vztlak, môžu tieto vtáky stúpať až jeden kilometer nad hladinu mora,“ hovorí Nourani.
Meniaca sa klíma môže ohroziť schopnosť vtákov migrovať
Štúdia tiež upozorňuje na možný dopad klimatických zmien na migráciu vtákov. Vzhľadom na to, že mnohé suchozemské vtáky sú pri svojich preletoch závislé od atmosférických podmienok, zmeny v oblasti zemských atmosférických cirkulačných vzorov by mohli mať vážne dôsledky.
„Naše zistenia ukazujú, že veľa suchozemských vtákov je závislých od atmosférickej podpory, aby dokončili svoju migráciu cez otvorené more, čo naznačuje ich zraniteľnosť voči akýmkoľvek zmenám v atmosférických vzorcoch zemskej cirkulácie,“ hovorí Nourani.
Zdá sa, že aj vo svete vtákov platí staré príslovie – tam, kde je vôľa, tam je aj cesta. Aj keď sú výzvy, ktorým čelia veľké suchozemské vtáky pri svojich migráciách, enormné, ich schopnosť prispôsobiť sa a využiť prírodné sily na svoj prospech je skutočne úchvatná.
