Déjà vu opisuje zvláštny pocit, že sme už niečo zažili, aj keď vieme, že sme to nikdy nezažili. Napríklad pri spoznávaní mesta odrazu nadobudneme dojem, že sme toto mesto už navštívili a presne rovnako sme sa prechádzali jeho ulicami. Hoci déjà vu môže sprevádzať záchvaty u ľudí s epilepsiou temporálneho laloku, vyskytuje sa aj u ľudí bez akýchkoľvek zdravotných problémov. Rôzne odhady naznačujú, že 60 až 80 % populácie tento jav zažíva. Zatiaľ čo je déjà vu pomerne bežné a to najmä medzi mladými dospelými, odborníci nezistili jedinú príčinu vzniku tohto pocitu. Nie je jednoduché podrobiť pocit déjà vu skúmaniam čiastočne preto, že sa to deje bez varovania a často u ľudí bez základných zdravotných problémov, ktoré by mohli byť príčinou, vysvetľuje portá healthline.com.
Pocit Déjà vu sa vedci snažia vysvetliť rôznymi teóriami
Odborníci naznačujú niekoľko rôznych príčin déjà vu a majú niekoľko teórií o najpravdepodobnejších základných príčinách. Väčšina z nich súhlasí s tým, že tento pocit pravdepodobne nejakým spôsobom súvisí s pamäťou.
Teória rozdeleného vnímania naznačuje, že déjà vu nastáva, keď vidíme niečo dvakrát ale v rôzne časy. Keď niečo prvýkrát zbadáme, môžeme to zachytiť len kútikom oka alebo v roztržitosti. Náš mozog si môže začať vytvárať pamäť toho, čo vidíme a to dokonca aj s obmedzeným množstvom informácií, ktoré získame z tohto krátkeho útržkovitého pohľadu. Keďže sme zážitku nevenovali plnú pozornosť hneď, ako prvýkrát vstúpil do nášho vnímania, máme pocit, že ide o dve rôzne udalosti, no v skutočnosti je to len jedno pokračujúce vnímanie tej istej udalosti.
Iná teória naznačuje, že déjà vu nastáva, keď sa mozog takpovediac zasekne a zaznamená krátku elektrickú poruchu. Môže sa to stať ako istý druh zámeny informácií medzi aktívnou časťou nášho mozgu, ktorá sleduje súčasné udalosti a časťou mozgu, ktorá si vybavuje spomienky. Mozog potom chybne vníma to, čo sa deje v súčasnosti a vníma to ako spomienku na to, čo sa už stalo. Tento typ mozgovej dysfunkcie vo všeobecnosti nie je dôvodom na obavy, pokiaľ sa nedeje pravidelne.
Ďalšia teória ponúka vysvetlenie oneskoreného spracovania. Niečo pozorujeme a vnímame, ale informácie, ktoré prijímame zmyslami, sa prenášajú do nášho mozgu dvoma oddelenými cestami. Jedna z týchto ciest dostane informácie do mozgu o niečo rýchlejšie ako druhá. Toto oneskorenie môže byť extrémne nevýznamné, pretože ide len o krátky časový okamih, no náš mozog je stále vedený k tomu, aby čítal túto jedinú udalosť ako dve rôzne skúsenosti.
