Často kladená otázka či existuje niečo po našej smrti, nás bude trápiť ešte dlho. Odborníci však venujú výskumu v tejto oblasti stále väčšiu pozornosť. Nedávna štúdia o zážitkoch pacientov po zástave srdca zahŕňala 567 mužov a žien zo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva. Z tohto počtu sa podarilo získať svedectvo od 28 ľudí, z ktorých jedenástim sa podarilo vybaviť si spomienky z resuscitácie. Ďalší pacienti, ktorí prežili zástavu srdca, poskytli opisy toho, čo zažili, keď sa im zastavilo srdce a to najmä vnímanie odlúčenia od svojho tela.
Doktor Parnia ako vedúci štúdie a lekár intenzívnej starostlivosti sa rozhodol realizovať výskum s cieľom preskúmať fungovanie mozgu po zástave srdca a počas oživovania.
„Už desaťročia milióny ľudí, ktorí si tým prešli, hlásili, že majú zvýšené lucidné vedomie, aj keď z pohľadu ich lekárov neboli pri vedomí a boli po smrti,“ povedal Dr. Parnia.
Výskum prebiehal tak, že ak sa pacientovi zastavilo srdce, lekári začali s resuscitáciou a výskumný tím sa ponáhľal na miesto oživovania. Priniesli elektroencefalogram, ktorý slúži na monitorovanie elektrickej aktivity v rôznych častiach mozgu a blízku infračervenú spektroskopiu na meranie saturácie kyslíka povrchových oblastí mozgovej kôry. Nad hlavou pacienta bol upevnený tablet a slúchadla pripojené cez Bluetooth k tabletu boli nasedené na ušiach pacienta. Tablet premietal na monitore 1 z 10 obrázkov a po 5 minútach začal počítač prehrávať nahraný hlas, ktorý každú minútu počas 5 minút hovoril slová ako jablko, hruška a banán. Z 28 opýtaných účastníkov ani jeden neopísal, že videl obraz zobrazený na tablete a ani si nepamätal, že by počul sluchové podnety. Po preskúmaní 10 fotografií nikto z respondentov neidentifikoval zobrazený obrázok a iba jeden z 28 účastníkov si vybral ovocie hlásené z tabletu počas resuscitácie.
Aké svedectvá priniesli pacienti z takzvanej druhej strany?
Z celkového počtu 567 subjektov 213 zaznamenalo trvalý návrat spontánneho obehu, čo znamená, že ich pulz sa obnovil na 20 minút alebo dlhšie. Len 53 účastníkov sa dožilo prepustenia z nemocnice a z nich sa 25 nepodarilo pre zlý zdravotný stav poskytnúť žiadne informácie k výskumu. Zvyšných 28 účastníkov bolo vypočutých v období 2 až 4 týždňov po zástave srdca v závislosti od ich zotavenia.
Z 28 opýtaných účastníkov 11 uviedlo, že počas zástavy srdca mali spomienky. Dvaja z 28 účastníkov počuli pracovať zdravotnícky personál počas oživovania a jeden účastník videl pracovať zdravotnícky personál a cítil, ako mu niekto masíroval hrudník.
Šesť z 28 opýtaných si pamätalo na zážitok zomierania, traja účastníci uviedli zážitky ako zo sna a jedna osoba počula svoju zosnulú babičku.
„Charakterizujeme svedectvá, ktoré ľudia mali a boli schopní identifikovať, že existuje jedinečný spomínaný zážitok smrti, ktorý sa líši od iných skúseností, ktoré môžu mať ľudia v nemocnici alebo inde a že to nie sú halucinácie, nie sú to ilúzie, sú to skutočné zážitky, ktoré sa objavia, keď zomriete,“ povedal doktor Parnia.
Ako sa správa mozog po zástave srdca?
Za čas smrti sa považuje to, keď dôjde k zastaveniu elektrického impulzu, ktorý poháňa srdcový tep, v dôsledku čoho sa srdce zastaví. Vedcom sa podarilo zistiť, že nával elektriny vstúpi do mozgu chvíľu pred mozgovou smrťou. Niektorí vedci si myslia, že zážitky blízkej smrti sú spôsobené zníženým prietokom krvi v spojení s abnormálnym elektrickým správaním v mozgu a že povestný biely tunel, ktorý pacienti vidia, je teda len výsledkom vysokej elektrickej aktivity v mozgu.
Aj doktor Parnia sa venoval výskumu zážitkov blízkym smrti a k tomu uviedol: „Mnohokrát tí, ktorí majú takéto skúsenosti, hovoria o tom, že sa vznášajú po miestnosti a uvedomujú si, že lekársky tím pracuje na ich tele. Budú opisovať sledovanie lekárov a zdravotných sestier pri práci a opisujú, ako si uvedomujú úplné rozhovory, vizuálne veci, ktoré sa diali, o ktorých by inak nevedel. „
Po zastavení dýchania a srdcového tepu zostávame pri vedomí 2 až 20 sekúnd, čo je doba, počas ktorej vydrží mozgová kôra bez kyslíka. Počas tejto doby dochádza k strate všetkých reflexov mozgového kmeňa, vrátane dávivého reflexu či reflexu zreníc. Mozgové vlny z mozgovej kôry sa čoskoro stanú nezistiteľnými a môže trvať hodiny, kým sa náš mozog úplne vypne. Ak však niekto vykoná resuscitáciu, ktorá poskytne asi 15% kyslíka potrebného na normálnu funkciu mozgu a srdce sa opäť reštartuje, mozog začne postupne znova fungovať.
