V priebehu druhej svetovej vojny a pred ňou sa uskutočnili rôzne pokusy o atentáty na Adolfa Hitlera. Tieto útoky, zdokumentované aj nezdokumentované, boli plánované a čiastočne realizované jednotlivcami, skupinami alebo inštitúciami. Presný počet týchto pokusov však nie je známy, pretože niektoré prípady mohli zostať nenahlásené, vysvetľuje web wikipedia.org.
Niektoré z týchto útokov boli plánované alebo uskutočnené ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny a boli motivované politicky angažovanými jednotlivcami alebo skupinami. Zvýšený počet pokusov o atentát zo strany dôstojníkov Wehrmachtu bol spôsobený Hitlerovým nezodpovedným vedením vojny, ako aj absenciou mierových dohôd a odhalením masových vrážd, najmä na východe. Taktiež sa zvyšovala averzia voči kriminálnemu charakteru vojny, ktorú nacistický režim naďalej viedol.
Operácia Valkýra mala pôvodne nacistický režim chrániť!
Operácia Valkýra bola pôvodne krycím názvom nemeckej vojenskej operácie, ktorú navrhol Wehrmacht. Podstata operácie spočívala v obsadení kľúčových oblastí Berlína a ďalších veľkých miest vojenskými jednotkami z náhradnej armády, ktoré by zasiahli proti povstalcom. Samotné spustenie operácie s kódovým slovom Valkýra bolo vyhradené pre Adolfa Hitlera a veliteľa záložnej armády. Realizácia plánu závisela od dvoch kľúčových jednotlivcov, ktorí mali dôležité postavenie v hierarchii.
Plán operácie Valkýra bol vypracovaný v decembri 1941 počas zimnej katastrofy na východnom fronte. Jeho cieľom bolo mobilizovať náhradné a výcvikové jednotky, ako aj približne 300 000 vojakov v zálohe, aby boli rýchlo pripravení na nasadenie na fronte alebo na obranu proti nepriateľským vzdušným alebo pobrežným výsadkom. Na povel museli všetky dostupné jednotky vytvoriť posilnené pluky alebo bojové skupiny, vyzbrojiť sa a byť pripravené vyraziť v priebehu niekoľkých hodín.
Odvážny pokus o prevrat sa skončil pre jeho autorov katastrofou
Nemecký generál Friedrich Olbricht, generálmajor Henning von Tresckow a plukovník Claus von Stauffenberg plán Valkýra pozmenili s úmyslom použiť ho na prevzatie kontroly nad nemeckými mestami, odzbrojenie SS a zatknutie nacistického vedenia, akonáhle bude zabitý Hitler v plánovanom atentáte, vysvetľuje wikipedia.org.
Atentát na vodcu nacistickej ríše bol dvakrát odložený a až 20. júla 1944 bol vykonaný, no neúspešne, pretože porada s Hitlerom, na ktorej sa mal atentát odohrať, bola presunutá mimo bunker a tam mala pomerne slabá výbušná nálož menšiu účinnosť. Tento atentát na veliteľstvo vo Wolfsschanze smrteľne zranil štyroch ľudí, pričom Hitlerovi sa takmer nič nestalo. Claus Schenk Graf von Stauffenberg, ktorý nastražil bombu a pripravil štátny prevrat na ukončenie vojny, bol spolu s jeho tromi spolubojovníkmi popravení zastrelením 21. júla krátko po polnoci, bez súdu na nádvorí Bendlerblock v Berlíne
Hitler nechal sprisahancov pozatýkať a zhruba ďalších 200 ľudí popraviť. Napriek neúspechu išlo o jeden z najvýznamnejších pokusov o atentát na Hitlera a poukazoval na odpor vo vnútri Nemecka voči nacistickému režimu a túžbu niektorých vplyvných jednotlivcov zvrhnúť Hitlerovu vládu a ukončiť jeho nesmierne brutálnu nadvládu.
