Ľudia od nepamäti pretvárajú svet naokolo seba. Vyrúbavame lesy, aby sme mali drevo, meníme lúky na polia, aby sme si dopestovali potraviny, chováme pre stravu zvieratá a rastliny. No ľudia nemenia len svoje okolie, ale vnútro, konkrétne stav mysle. Jedným zo spôsobov, ako meníme náš vnútorný hardware a software je, že užívame rôzne látky, aby sme zmenili naše vnímanie. Robíme to tisíce rokov, no rozmýšľali ste niekedy nad tým, kedy sme ako ľudia začali experimentovať s drogami a alkoholom? Téme sa podrobne venoval portál theconversation.com.
Kedy sme začali experimentovať s drogami a alkoholom?
Náš mozog meníme za pomoci chémie. Dnes poznáme tisíce rôznych psychoaktívnych zlúčenín, aby sme zmenili našu skúsenosť so svetom. Mnohé z týchto látok pochádzajú z rastlín a húb, no iné vyrábame svojpomocne. Niektoré z týchto látok zvyšujú našu bdelosť, napríklad káva alebo čaj. Druhé zas robia presný opak, prípadne vyvolávajú iné stavy, ide napríklad o opiáty a alkohol.
„Psychiatrické drogy ovplyvňujú náladu, zatiaľ čo psychedeliká menia realitu.“
Z rôznych dôvodov meníme našu chémiu mozgu. Niekedy je to za účelom liečby, inokedy chceme utiecť z reality alebo lieky berieme za účelom, aby sme si zlepšili zdravotný stav. Nech je dôvod akýkoľvek, otázkou zostáva, kedy sme začali využívať chémiu na to, aby sme ovplyvnili stav našej mysle?
Ľudia si vypestovali „vzťah“ s drogami alkoholom
Jedno je však isté, sme druh zvierat, ktoré majú vypestovanú lásku k drogám a alkoholu. Pod pojmom drogy ale nechápme len tie, ktoré nás privedú do raušu, ale aj lieky. No v každom prípade by sme mohli predpokladať, že dostať sa do „iného stavu“, je dlhá ľudská prehistorická tradícia. Niektorí výskumníci si myslia, že jaskynné maľby našich skorých predkov vytvorili ľudia so zmeneným stavom vedomia. No napriek tomu existuje prekvapivo málo archeologických dôkazov o prehistorickom užívaní drog.
Súčasní africkí lovci-zberači – Křováci, Pygmejovia a ľudia Hadzabe – pravdepodobne žijú svoje životy podobným spôsobom ako ich ľudské kultúry predkov. Jedným z najpresvedčivejších dôkazov o užívaní drog skorými ľuďmi je v podobe rastliny !kaishe, ktorú používajú šamani týchto komunít, a ktorá spôsobuje, že sa ľudia „na chvíľu zbláznia“. No na diskusiu ostáva v akej miere a či vôbec používali predkovia týchto komunít drogy, aby ovplyvnili myseľ. Rovnako treba povedať, že rozmanitá príroda, ktorú ponúka Afrika a množstvo látok, boli len zriedka využívané, aby sa dostali do iného stavu, hovoria vedci.
„Diskutuje sa však o tom, do akej miery Křováci historicky užívali drogy, a inak je len málo dôkazov o užívaní drog u lovcov a zberačov.“
Z toho vyplýva, že napriek rozmanitým rastlinám a hubám v Afrike raní ľudia používali drogy zriedka, možno na vyvolanie tranzu počas rituálov, ak vôbec. Možno ich životný štýl znamenal, že len zriedka pociťovali potrebu úniku.
Keď sa ale naši skorí predkovia rozhodli opustiť kolísku života, Afriku, tak začali spoznávať nové krajiny vrátane látok, ktoré miestna fauna poskytovala. Archeológovia našli dôkazy, že v Európe ľudia používali ópium už 5 700 rokov pred Kristom. V Ázii našli dôkazy o používaní kanabisových semienok 8 100 rokov pred Kristom. A zo spisov Herodesa vieme, že 450 rokov pred Kristom, Gréci poznali účinky marihuany, ktorú fajčili. Keď príde reč na čaj, tak ten sa v Číne varil 100 rokov pred Kristom. Nižšie na obrázku si môžete pozrieť rôzne rastliny a látky, kde boli objavené.
No je možné, že naši predkovia experimentovali s týmto typom látok oveľa skôr, ako to dokazujú archeologické dôkazy. Archeológia ale naznačuje, že k objaveniu a intenzívnemu užívaniu psychoaktívnych látok došlo väčšinou po neolitickej revolúcii v roku 10 000 pred Kristom, keď sme položili základy poľnohospodárstva a civilizácie v pravom slova zmysle, ako chápeme tieto pojmy dnes.
No s rôznymi látkami a chemikáliami sme sa ako ľudia pravdepodobne stretli dávno predtým. Približne 30 tisíc rokov dozadu, domorodí Američania sa mali možnosť stretnúť s viacerými psychotropnými látkami. Išlo napríklad o tabak alebo koku.
Kedy sme objavili alkohol?
Jednou z najrozšírenejších drog, aké poznáme, je alkohol. Ide o drogu, ktorú pozná prakticky celý svet. Paradoxom je, že poľnohospodárstvo nám umožnilo vynájsť alkohol. Zaujímavosťou je, že ľudia vynašli alkohol hneď niekoľkokrát v histórii a to nezávisle od seba. Najstarší chlast sa datuje do roku 7 000 pred Kristom v Číne. Víno kvasilo na Kaukaze v roku 6 000 pred Kristom. Sumeri varili pivo v roku 3000 pred Kristom. V Amerike Aztékovia vyrábali pulque z rovnakých agáv, ktoré sa dnes používajú na výrobu tequily. Inkovia varili chicha, čo je kukuričné pivo.
Zatiaľ čo to vyzerá, že v Amerike boli psychedeliká obzvlášť dôležité, tak sa zdá, že eurázijské a africké civilizácie uprednostňovali alkohol. Víno bolo ústredným prvkom starovekej gréckej a rímskej kultúry, podávalo sa na Platónovom sympóziu a pri Poslednej večeri a zostáva súčasťou židovského sederu a kresťanských rituálov prijímania.
