Našich päť zmyslov nás neustále bombarduje najrôznejšími podnetmi 24 hodín denne. Jedným zo spôsobov, ako naša mozgová činnosť dáva zmysel tomuto nadbytku informácií, je kombinovať informácie z dvoch alebo viacerých zmyslov, napríklad medzi vôňami a hladkosťou textúr, výškou, farbou a podobne. Táto senzorická integrácia nás tiež vedie k tomu, že spájame vyššie teploty s teplejšími farbami, nižšie zvukové frekvencie s menej významnými polohami a farby s chuťou určitých potravín. Napríklad chuť pomaranča s oranžovou farbou.
Výskum zverejnený v časopise Frontiers in Psychology experimentálne preukázal, že takéto nevedomé asociácie medzi naším zmyslom pre vôňu môžu ovplyvniť naše vnímanie farieb.
„Tu ukazujeme, že prítomnosť rôznych vôní a pachov ovplyvňuje to, ako ľudia vnímajú farby,“ povedal hlavný autor Dr. Ryan Ward.
Izolovaná miestnosť s nedostatkom senzorických podnetov
Ward a jeho kolegovia testovali existenciu a silu asociácií medzi vôňou a farbou u 24 dospelých žien a mužov vo veku od 20 do 57 rokov. Účastníci boli umiestnení pred obrazovku v miestnosti bez nežiadúcich senzorických podnetov počas trvania experimentov. Nepoužívali dezodoranty ani parfumy, a nikto z nich neprejavil farboslepé poruchy ani oslabený zmysel pre vôňu.
Všetky okolité vône v izolačnej miestnosti boli počas štyroch minút vyčistené vzduchovým čističom. Potom bola do miestnosti vysielačom cez ultrazvukový difuzér počas piatich minút vysielaná jedna zo šiestich vôní (náhodne vybraná z karamelu, čerešne, kávy, citróna a mäty, plus bezvôňová voda ako kontrola).
„V predchádzajúcom štúdiu sme ukázali, že vôňa karamelu bežne predstavuje krížovú asociáciu s tmavohnedou a žltou, rovnako ako káva s tmavohnedou a červenou, čerešňa s ružovou, červenou a fialovou, mäta so zelenou a modrou a citrón so žltou či zelenou,“ vysvetlil Ward.
Účastníkom bola následne zobrazená obrazovka so štvorcom, ktorý bol vyplnený náhodnou farbou (z nekonečnej škály) a boli vyzvaní, aby manuálne upravili dva posuvníky – jeden pre žltú na modrú farbu a druhý pre zelenú na červenú farbu, aby upravili farbu na neutrálnu sivú. Po zaznamenaní konečnej voľby bola procedúra opakovaná, kým neboli všetky vône prezentované päťkrát.
Ovplyvňuje náš čuch to, ako vnímame farby?
Výsledky ukázali, že účastníci mali tendenciu nastaviť jeden alebo oba posuvníky ďalej od neutrálnej sivej farby podľa toho, ako vôňu práve cítili. Napríklad pri prezentácii vône kávy nesprávne vnímali ‚sivú‘ ako viac červeno-hnedú farbu, než skutočnú neutrálnu sivú. Podobne, pri prezentácii vône karamelu, nesprávne vnímali farbu obohatenú viac o modrú farbu ako sivú. Prítomnosť vône takto predvídateľným spôsobom skreslila vnímanie farieb účastníkov.
Výnimkou bolo, keď im bola predstavená vôňa mäty. V tomto prípade respondenti nemali tendenciu nastaviť farbu jedným alebo druhým smerom, ktorý by sa vychyľoval od neutrálnej sivej farby. V prípade vody boli rovnako schopní nastaviť sivú správne, no toto vedci predpokladali, že sa tak udeje.
„Tieto výsledky ukazujú, že vnímanie sivej farby sa pri štyroch z piatich vôní nakláňalo k ich očakávaným krížovým odpovediam, a to citrónu, karamelu, čerešni a káve,“ povedal Ward.
Vedci hovoria, že výsledky ich práce naznačujú, že človek vníma odtieň farby aj cez ďalší zmysel, ktorým je čuch. Výskumníci ale zdôrazňujú, že potrebujú vykonať ďalšie experimenty, aby odhalili, do akej miery sú takéto krížové asociácie medzi vôňou a farbou významné.
