Odborníci z Univerzity v Nottinghame odhalili, ako primitívne reflexy v mozgu spúšťajú nákazlivé zívanie, čo môže mať dôležité využitie aj pre liečbu neuropsychiatrických porúch. Univerzita v Nottinghamu nedávno zverejnila výskum, ktorý odkrýva tajomstvo za bežným javom nákazlivého zívanie. Vedci z tejto prestížnej inštitúcie odhalili, že naše sklony k napodobňovaniu zívania iných je prepojený s automatickými reflexmi v mozgu, konkrétne v oblasti primárnej motorickej kôry, témou sa zaoberali vedci z Univerzity v Nottinghame.
Výskum, nazvaný „Neurálny základ pre nákazlivé zívanie“, bol zverejnený v akademickom časopise Current Biology. Táto štúdia predstavuje ďalší krok v širšom výskume základov neuropsychiatrických porúch a hľadania nových spôsobov ich liečby.
Podľa týchto najnovších výsledkov, naša schopnosť potlačiť nutkanie zívania, keď zíva niekto v našej blízkosti, je obmedzená. Ako zdôrazňujú výskumníci, naše nutkanie zívať sa zvyšuje, ak dostaneme pokyn k odolaniu tejto reakcii. Aj napriek našim snahám potlačiť tento reflex, naša prirodzená tendencia zívať zostáva nezmenená. Dôležité je, že tento sklon k nákazlivému zívaniu je individuálny pre každého z nás.
„Nákazlivé zívanie sa spúšťa mimovoľne, keď pozorujeme zívanie inej osoby – je to bežná forma echofenoménu,..“, vysvetľujú výskumníci.
Stephen Jackson, profesor kognitívnej neurovedy na Univerzite v Nottinghame, bol vedúcim tejto multidisciplinárnej štúdie. Podľa neho môžu tieto zistenia priniesť nové svetlo do súvislostí medzi motorickou excitabilitou a výskytom echofenoménov, čo je automatické napodobňovania cudzích slov alebo činov a ktoré sa vyskytujú v rámci rôznych klinických stavov vrátane epilepsie, demencie, autizmu a Tourettovho syndrómu.
Echofenomén nie je len ľudská vlastnosť
Zistenia ukazujú, že nákazlivé zívanie nie je len ľudskou špecifikáciou. Štúdia potvrdzuje, že tento fenomén sa prejavuje aj u šimpanzov a psov, čím sa zásadne mení náš pohľad na jeho pôvod.
Čím viac zívnutie potláčame, tým je intenzívnejšie
Na identifikáciu nervového základu tejto reakcie použili vedci transkraniálnu magnetickú stimuláciu, skrátene TMS, ktorá je schopná ovplyvniť aktivity mozgových buniek. V rámci štúdie sledovali 36 dobrovoľníkov, ktorí boli inštruovaní buď potlačiť zívanie alebo ho nechať plynúť pri pozeraní sa na videá zobrazujúce zívajúce osoby.
Profesorka Georgina Jackson, kognitívna neuropsychologička, ktorá sa na výskume podieľala, poznamenala: „Tento výskum ukázal, že snaha potlačiť nutkanie môže namiesto toho zvýšiť jeho intenzitu. Elektrickou stimuláciou sme dokázali zvýšiť túto intenzitu a takisto náchylnosť na nákazlivé zívanie.“
Táto štúdia sa zaraďuje do rámca väčšieho výskumu s cieľom nájsť personalizované, nelekárske spôsoby liečby pre neuropsychiatrické poruchy. Použitím techník ako je TMS a skúmaním nervovej modulácie sa dúfa, že sa otvoria nové dvere k lepšiemu pochopeniu a ovládaniu týchto stavov.
Profesor Jackson dodáva: „Ak môžeme pochopiť, ako zmeny v mozgovej excitabilite prispievajú k nervovým poruchám, môžeme vytvoriť potenciálnu cestu pre ich obrátenie. Hľadáme nelekárske, personalizované liečby využívajúce TMS, ktoré môžu modulovať nerovnováhu v mozgu.“
Tento výskum pokračuje v sérii štúdií zameraných na neuropsychiatrické poruchy a ich spojenie s telesnými reflexmi. Vedci z Univerzity v Nottinghame veria, že tieto objavy by mohli mať značný dopad na liečbu a pochopenie komplexných nervových stavov.
Ak vás zaujíma o tejto téme viac, tak sa môžete pozrieť aj na ďalšie teórie, ktoré vysvetľujú zívanie.
