Nie je žiadnym tajomstvom, že pohyb je pre naše zdravie dôležitý. Vedci dlho tvrdia, že pohyb je pre naše telo prospešný, najmä s pribúdajúcimi rokmi. Avšak otázka, koľko fyzickej aktivity je skutočne prospešnej pre ľudí nad 60 rokov, zostávala zahalená tajomstvom. Nová štúdia Univerzity v Buffale prináša prekvapivé zistenia, ktoré môžu zmeniť pohľad na každodennú aktivitu starších ľudí.
Môže nám aktívny život pomôcť k nižšiemu riziku srdcového zlyhania?
Práca výskumníkov bola zverejnená v prestížnom časopise JAMA Cardiology, a štúdia skúmala takmer 6 000 amerických žien vo veku 63 až 99 rokov. Ukázalo sa, že priemerný počet 3 600 krokov denne pri normálnom tempe chôdze je spojený so 26% nižším rizikom vzniku srdcového zlyhania.
Táto pozorovacia štúdia, súčasť Iniciatívy zdravia žien, podrobne sledovala fyzickú aktivitu meranú akcelerometrom, sedavý spôsob života a riziko srdcového zlyhania. Počas priemerne 7,5-ročného sledovania bolo identifikovaných 407 prípadov srdcového zlyhania, ktoré boli potvrdené lekármi.
Riziko vzniku srdcového zlyhania bolo v priemere o 12% a 16% nižšie pri každých 70 minútach denne strávených pri činnostiach s ľahkou intenzitou a pri každých 30 minútach denne strávených pri činnostiach so strednou až vysokou intenzitou. Naopak, každá hodina a pol sedavého spôsobu života bola spojená v priemere s 17% vyšším rizikom vzniku srdcového zlyhania. Inými slovami, respondentky žijúce sedavým spôsobom mali vyššiu šancu srdcového zlyhania ako tie, ktoré sa aktívne a pravidelne hýbali.
Koľko krokov je dosť krokov?
Michael J. LaMonte, PhD, vedúci autor štúdie a výskumný profesor epidemiológie a environmentálneho zdravia na Škole verejného zdravia a zdravotníckych povolaní UB, zdôrazňuje, že vyšší počet krokov denne a aktivít s ľahkou a strednou intenzitou môže výrazne znížiť riziko vzniku srdcového zlyhania u starších žien, nezávisle od demografických a klinických faktorov spojených s rizikom srdcového zlyhania.
„Akumulácia 3 000 krokov za deň môže byť rozumným cieľom, ktorý by bol v súlade s množstvom dennej aktivity vykonávanej ženami v tejto štúdii.“
Zaujímavosťou štúdie je zameranie sa na dva podtypy srdcového zlyhania, pričom najbežnejším je srdcové zlyhanie s uchovanou frakciou výdaja (HFpEF). Podobný vzor nižšieho rizika s väčšou dennou aktivitou ľahkej a strednej intenzity a vyššie riziko pri dlhom sedení bol zaznamenaný aj pri HFpEF.
Tento objav je kľúčový, keďže existuje len málo publikovaných údajov o fyzickej aktivite a HFpEF. LaMonte poukazuje na to, že HFpEF je najbežnejšou formou srdcového zlyhania u starších žien a medzi rasovými a etnickými menšinovými skupinami, a v súčasnosti existuje len málo zavedených možností liečby, čo zvyšuje význam primárnej prevencie.
