Strašidelné filmy majú zvláštne čaro, ktoré priťahuje mnohých z nás. Keď sme vystavení strachu, naša prirodzená reakcia je pripraviť sa na boj alebo útek. Náš mozog okamžite reaguje a začína pracovať na ochrane nášho tela. Srdce začne búchať rýchlejšie, svaly sa napnú a v niektorých prípadoch dokonca vydávame zvuky strachu, ako je krik. To všetko je súčasťou nášho prirodzeného reakčného systému, ktorý je navrhnutý tak, aby nás ochránil pred nebezpečenstvom, píše Štátna univerzita v Ohiu.
Keď si pozrieme hororový film, podobná reakcia sa deje aj v našom mozgu. Hororové scény stimulujú náš mozog a vyvolávajú fyzické a emocionálne pocity, ktoré nazývame strachom. Pre mnohých ľudí to môže znieť nezvyčajne, ale práve táto reakcia na strach môže byť zábavná a vzrušujúca.
Ale prečo nás strašidelné filmy bavia? Existuje niekoľko teórií, ktoré sa snažia vysvetliť túto príťažlivosť temnoty a hrôzy. Jedna z nich tvrdí, že hororové filmy majú schopnosť osloviť hlbšie vrstvy nášho kolektívneho vedomia. Sú situácie, ktoré nás spojujú vo vzájomnom strachu, napríklad strach z tmy, duchov alebo brutálnych vrážd. Tieto spoločné skúsenosti môžu posilniť pocit spolupatričnosti medzi divákmi a poskytovať im určitý druh emocionálneho spojenia.
Ďalšia teória tvrdí, že hororové filmy nám umožňujú zbaviť sa negatívnych emocií. Sledovaním strašidelných situácií môžeme uvoľniť napätie a stres, ktorý nás každodenne sprevádza. Predstava, že sme v bezpečí v našich domovoch pred skutočnými hrozbami, nám umožňuje experimentovať s pocitmi strachu a napätia v kontrolovanom prostredí.
A ako na to všetko reaguje náš mozog?
Nedávne výskumy naznačujú, že ľudia majú rôzne dôvody na to, prečo si užívajú strašidelné filmy. Niektorí ich sledujú pre adrenalínový zážitok, iní sa tešia z prekvapenia a iní hľadajú úplný únik z reality, ktorý tieto filmy ponúkajú.
Náš mozog je úžasný orgán, ktorý riadi reakcie a pocity v strese, strachu a úzkosti. Všetko začína v oblasti mozgu známej ako amygdala. Táto časť spánkového laloku hrá kľúčovú úlohu v spracovaní reakcií na strach. Keď sa pred nami na obrazovke objavia desivé obrazy, amygdala dáva pokyn, ako na to. Táto reakcia sa stáva prvotnou obranou proti hrozbe a ovplyvňuje nielen náš mozog, ale aj ostatné časti tela, vrátane srdca, pľúc a hormónov.
Naše telo sa začne pripravovať na možný boj alebo útek pred vnímanou hrozbou, čo sa často deje bez nášho vedomého súhlasu a nazýva sa to únos amygdaly. S týmto prichádzajú fyzické zmeny. Srdcová frekvencia sa zrýchli, čím sa zvýši prísun kyslíka do nášho tela. Taktiež krv sa presúva z tráviaceho systému do svalov, aby bolo telo pripravené na fyzickú aktivitu.
Okrem toho môže dôjsť k pocitu nevoľnosti, žalúdočnej nevoľnosti alebo tlaku na pohyby čriev. V minulosti, keď naši predkovia čelili skutočným hrozbám zo strany predátorov, tieto telesné reakcie im pomáhali pripraviť sa na boj alebo útek. V niektorých prípadoch sa telo dokonca zbavovalo obsahu tráviaceho systému, aby bolo pripravené na rýchlu akciu.
S nárastom strachu v tele stúpajú aj hladiny kortizolu a adrenalínu, takzvaných stresových hormónov. Tieto hormóny ešte viac zintenzívňujú fyzické reakcie, čo telu umožňuje zostať v stave pohotovosti čo najdlhšie. Okrem týchto fyziologických zmien sa zvyšuje aj naše duševné sústredenie. Farby obrazu sa nám zdajú jasnejšie, pohyby sú viditeľnejšie a zvuk je ostrejší.
Môže mať také napätie pre nás vôbec nejaké výhody? Paradoxne áno. Po zážitku z pozerania strašidelného filmu sa náš mozog upokojí a uvoľní dopamín, čo nám poskytne príjemný pocit pohody.
