Pravidlo piatich alebo dokonca troch sekúnd, dlho spôsobuje kontroverzie v oblasti potravinovej hygieny a bezpečnosti. Táto teória, ktorá navrhuje, že potraviny môžu byť bezpečne skonzumované, ak spadnú na zem, avšak s dodržaním krátkeho časového okna, sa stala predmetom mnohých štúdií a vedeckých diskusií. No ako je tomu v skutočnosti?
Zatiaľ čo pravidlo piatich sekúnd si získalo svoju časť priaznivcov, vedecký konsenzus ohľadom jeho platnosti neexistuje. Jeho pôvod zostáva obklopený tajomstvom a vedecké dôkazy sú rozporuplné, téme sa venoval portál Wikipedia.org.
V posledných desaťročiach sa na tento fenomén pozerali vedci a výskumníci z rôznych univerzít. V roku 2003 sa uskutočnil významný výskum na Univerzite v Illinois, ktorý vrhol nové svetlo na diskutovanú prax piatich sekúnd. Pod vedením Jillian Clarke sa zistilo, že 56 % mužov a 70 % žien, ktorí boli dotazovaní, toto pravidlo poznali. To naznačuje, že pravidlo piatich sekúnd, ktoré hovorí, že jedlo spadnuté na zem je stále bezpečné na konzumáciu, ak je zdvihnuté do piatich sekúnd, je omnoho viac rozšírené, ako by sme si mohli myslieť.
Clarkeovej štúdia však nepotvrdila len tento fakt. No hoci zistila, že tomuto pravidlu verí pomerne pomerne veľa ľudí, tak ďalšie zistenia tejto výskumníčky ukázali, že rôzne potraviny sú výrazne ovplyvnené aj krátkym kontaktom s podlahou, ktorá bola kontaminovaná baktériou E. coli. Táto skutočnosť upozorňuje na potenciálne riziko pre zdravie, ktoré môže byť spojené s upustením potraviny na nečistú plochu.
Významným zistením bolo aj to, že verejné podlahy nezohrávajú v kontaminácii potravín takú veľkú úlohu, ako sme doteraz predpokladali. Clarkeovej analýza sa pozrela na podlahu na verejných toaletách, kde možno očakávať najväčšiu kontamináciu. No jej zistenia odhalili, že verejné toalety nie sú tak znečistené, ako si mnohí myslia, hoci sa zvyklo veriť, že tieto plochy sú zdrojom mnohých baktérií a mikroorganizmov.
V roku 2004 sa za túto prácu Jillian Clarkovej dostalo uznania vo forme Nobelovej ceny za verejné zdravie. Táto cena si kládla za cieľ oceniť výskum, ktorý síce môže na prvý pohľad pôsobiť smiešne, no prináša dôležité ponaučenie a podnecuje verejnú diskusiu.
Výskumy na túto tému sa realizovali jeden za druhým
V priebehu ďalších rokov pokračoval výskum v tejto oblasti a v roku 2007 bola uskutočnená štúdia s využitím baktérie salmonely na rôznych povrchoch, ako sú drevo, dlaždice, nylonový koberec a ďalšie, pričom štúdia preukázala, že baktérie boli schopné prosperovať na týchto povrchoch v suchých podmienkach aj po dvadsiatich ôsmich dňoch. Navyše testovanie kontaminovaných povrchov, ktoré boli vystavené salmonele len osem hodín predtým, ukázalo, že baktérie boli stále schopné kontaminovať potraviny za menej ako päť sekúnd. Ak sa však potravina dotýkala kontaminovaného povrchu aspoň minútu, kontaminácia sa zvýšila desaťnásobne.
V roku 2016 vedecký tím z Rutgers Univerzity potvrdil nezmysel tohto pravidla piatich sekúnd. Ich experiment zahŕňal hádzanie potravín na rôzne povrchy pokryté baktériami. Vlhké potraviny sa ukázali byť citlivejšie na prenos baktérií než suché potraviny. Okrem toho, povrchy, ktoré by sme považovali za najrizikovejšie, ako napríklad koberec, môžu mať menšiu pravdepodobnosť prenosu baktérií ako bežné povrchy.
Donald Schaffner, biológ z tejto Univerzity, uviedol, že pravidlo piatich sekúnd je príliš jednoduchým pohľadom na skutočnosť. Baktérie sa môžu okamžite prenášať na potraviny a kontaminovať ich. To znamená, že bez ohľadu na to, či uplynie päť sekúnd alebo dokonca len tri, existuje vysoké riziko prenosu mikroorganizmov na potraviny.
Celkovo vzaté, vedecké štúdie naznačujú, že pravidlo piatich sekúnd je skôr mýtus ako fakt. Pri manipulácii s potravinami je bezpečnejšie dodržiavať prísne hygienické návyky, aby sa minimalizovalo riziko kontaminácie a ochránilo sa zdravie jednotlivcov.
