Pravdepodobne ste už aj vy počuli viacero Murphyho zákonov. Pre tých, ktorí nevedia, tak ide o všetky príslovia, ktorých pointa je, že keď sa môže niečo pokaziť, tak sa to pokazí. Inými slovami, ide o zákon schválnosti. Jedna takáto schválnosť sa vám už pravdepodobne stala a nie jedenkrát v živote. Je ňou namazaný chleba, napríklad maslom, ktorý vám padol na zem namazanou stranou. Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, prečo sa tak deje? Alebo ide o mýtus? Poďme sa na tento fenomén pozrieť spolu s portálom wikipedia.org bližšie.
Tento fenomén, že chleba vám spadne na zem vždy namazanou stranou, je možné vysledovať do polovice 19. storočia. Tento jav popísal James Payn v roku 1884 vo svojej parodickej básni:
„Nikdy som nemal krajec chleba,
obzvlášť tak veľký a široký,
ktorý by nespadol na zem,
a vždy maslovou stranou!“
Videli ste sa v tejto krátkej básničke aj vy? My teda áno!
Je pravda, že namazaný chlieb padne vždy namazanou stranou na zem? Nie, ale…
Tento fenomén skúmalo viacero prác vedcov. Jednou z nich je aj štúdia televízneho seriálu BBC Q.E.D. z roku 1991, ktorá odhalila, že ak toast vyhodíte do vzduchu, tak je 50% šanca, že spadne, resp. nespadne na zem namazanou stranou. Je tu však aj psychologický aspekt. Ľudia si často pamätajú negatívne udalosti viac než pozitívne alebo neutrálne. To znamená, že ak chlieb s maslom padne na zem namazanou stranou dolu, je pravdepodobnejšie, že si túto udalosť zapamätáme skôr, ako keď nám padne nenamazanou stranou.
Viacero ďalších štúdií ale zistilo, že ak namazaný chlieb spadne zo stola, tak častejšie spadne na zem maslovou stranou.
Prečo chleba spadne väčšinou na maslovú stranu? Takéto je vysvetlenie
To, ako stranou padne chlieb na zem vo veľkom závisí, z akej výšky vám spadne a aj to, akú mu dáte hybnú silu. Ak vám padne chlieb zo stola (alebo z podobnej výšky ako vysoký je priemerný stôl), tak je vysoko pravdepodobné, že padne namazanou stranou na zem. Väčšina kuchynských stolov je vo výške, ktorá neumožňuje chlebu s maslom otočiť sa dostatočne na to, aby mal rovnakú príležitosť padnúť na obe strany. Dôvodom je, že stoly sú zväčša vysoké okolo 0,7 až jedného metra, čo je dostatok času len na to, aby sa otočil práve o polovicu, a teda pristál hore nohami vzhľadom na svoju pôvodnú polohu.
Štúdie ukázali, že chlieb s maslom by musel padnúť z vyššej výšky asi z dvoch metrov, aby sa mohol otáčať dostatočne dlho a dosiahnuť takmer rovnakú pravdepodobnosť dopadu na obidve strany.
