Cibuľa patrí k tretiemu najväčšiemu priemyslu čerstvej zeleniny v Spojených štátoch a u nás na Slovensku má takisto nenahraditeľné zastúpenie vo väčšine pokrmoch. Či už sa konzumuje dusená, varená alebo dokonca surová, vo väčšine prípadoch je ju potrebné pred konzumáciou olúpať a nakrájať. Slzy, ktoré pri krájaní cibule roníme, nie sú dôsledkom žiadnej emócie, ale ide o reflexné slzy stimulované vystavením dráždivým látkam, píše portál healthline.com.
Poklad, ktorý je súčasťou našich kuchýň už od nepamäti
Nielenže je cibuľa zdravá, ale je i veľmi chutná. Oceníme ju nielen v kuchyni ako základnú surovinu na dochutenie jedál, ale pomáha nám i pri domácej medicíne napríklad vo forme cibuľového čaju, ktorý je účinný proti dráždivému kašľu. Pri jej využití v kuchyni sa fantázii medze nekladú a môžeme ju pripraviť na veľa spôsobov, napríklad na sladko vo forme čatní, cibuľovej marmelády alebo ju vysmažiť formou cibuľových krúžkov. Odkiaľ sa však táto chutná plodina vzala? Mnoho archeológov, botanikov a historikov potravín verí, že cibuľa pochádza zo strednej Ázie, no niektorí zas tvrdia, že sa prvýkrát pestovala v Iráne a západnom Pakistane. Nespochybniteľným faktom však je, že ju ľudstvo konzumuje už veľmi dlhú dobu. Väčšina výskumníkov súhlasí s tým, že cibuľa sa pestuje už 5000 rokov alebo dokonca viac. Cibuľa môže byť preto jednou z prvých pestovaných plodín. V minulosti bola takisto veľmi obľúbená, pretože nepodliehala tak rýchlej skaze ako iné plodiny, bola prenosná a mohla sa dopestovať v rôznych pôdach a klimatických podmienkach, uvádza portál onions-usa.org.
Slzy pri krájaní cibule sú dôsledkom chemickej reakcie
Cibuľa ako plodina sa pestuje a dozrieva pod zemou a na to, aby sa chránila pred rôznymi hlodavcami či hmyzom, má vybudovaný obranný mechanizmus. Cibuľa vylučuje pri porušení svojej šupky enzýmy a kyselinu sulfénovú. Tieto zlúčeniny sa spájajú a vytvárajú propániový S-oxid, čo je dráždivý plyn. Ide o slzotvornú látku, čo znamená, že pri kontakte s okom sa tvoria slzy. Propániový S-oxid sa zmení na kyselinu sírovú, keď sa dotkne vodnej vrstvy, ktorá pokrýva a chráni naše očné buľvy. Keď nervy v každom oku zaznamenajú slzotvorné činidlo, vyvolajú slzy, aby ho vypláchli.
Ako vieme, existuje mnoho rôznych druhov cibule a niektoré spôsobujú slzenie väčšie. K cibuliam, ktoré vyvolávajú najsilnejšiu chemickú reakciu, patria cibuľa žltá, červená a biela, pretože majú najviac zlúčenín obsahujúcich síru. No už aj tu sa vedci snažia pomocou genetickej modifikácie vytvoriť odrodu cibule bez týchto dráždivých látok a jej odroda nesie názov Sunions.
Tipy, ktoré môžu pomôcť zmierniť slzenie
Štípanie cibule je nepríjemné, no nie nebezpečné a nemôže nám spôsobiť trvalé oslepnutie, aj keď si niekedy môžeme myslieť opak.
Pred krájaním cibule treba mať na pamäti, že dĺžka skladovania cibule ovplyvňuje jej potenciu a schopnosť produkovať slzy. Pri čerstvej cibuli je menej pravdepodobné, že spôsobí plač ako tá, ktorá bola skladovaná dlhší čas. Nech krájame cibuľu akokoľvek, snažme sa vyhnúť krájaniu cibule blízko koreňového konca, kde je najvyššia koncentrácia sírových zlúčenín.
Pomôcť môže aj použitie ostrého noža. Čím je nôž ostrejší, tým je cibuľa menej poškodená a v dôsledku toho sa do ovzdušia uvoľňuje menej dráždivých látok. Zníženie zlúčenín kyseliny sírovej v samotnej cibuli možno docieliť, ak 30 minút pred krájaním cibuľu schladíme v miske s ľadovou vodou. Niektorým ľuďom zas pomáha, ak je pri krájané cibule pustená voda či digestor, iným sa zas osvedčilo nasedenie ochranných okuliarov. Ďalší zas tvrdia, že pri krájaní si treba nechať kúsok bieleho chleba v ústach, pretože ten absorbuje cibuľové výpary.
Ak sa však už stalo, že oči slzia a pália, ich podráždenie môžeme zmierniť vypláchnutím očí čistou studenou vodou, zvlhčujúcimi očnými kvapkami alebo priložením studených čerstvých uhoriek na oči.
