Každý z nás chodí na veľkú toaletu. Niekto častejšie, druhý zas menej. Kým jedlo prejde z jedného konca, teda z úst, cez tráviaci systém, až ku konečníku a vylúčime ho, môže prejsť až do 30 hodín. Samozrejme, veľa závisí aj od toho, čo skonzumuješ.
Zaujímalo ťa ale niekedy, či to, ako často chodíš na veľkú toaletu, môže odzrkadľovať aj tvoj zdravotný stav? Na túto tému sa pozreli výskumníci z Inštitútu pre systémovú biológiu (ISB). Poďme sa nižšie pozrieť na to, na čo prišli.
Vedci sledovali viac ako 1 400 zdravých dospelých, pričom zámerne vylúčili tých, ktorí mali nejaké zdravotné ťažkosti alebo užívali lieky. Odhalili, že to, ako často ľudia kakajú, môže mať veľký vplyv na fyziológiu a zdravie človeka.
Výskumníci roztriedili respondentov do štyroch skupín podľa toho, ako často chodili na veľkú potrebu. Prvou z nich bola „zápcha“ (jeden alebo dva pohyby čriev za týždeň), „nízka normálna“ (medzi tromi až šiestimi stolicami za týždeň), „vysoká normálna“ (medzi jedným až tromi stolicami za deň) a „hnačka“.
Vedci hľadali súvislosti medzi frekvenciou kakania a zdravím človeka
Roztriedenie respondentov bol ale len prvý krok. Po kategorizácii tím hľadal súvislosti medzi frekvenciou pohybu čriev a ďalšími faktormi, ako sú napríklad demografia, genetika, črevný mikrobióm, a podobne.
Štúdia ukázala, že vek, pohlavie a index telesnej hmotnosti (BMI) boli významne spojené s frekvenciou pohybu čriev. Konkrétne, mladší ľudia, ženy a tí s nižším BMI mali tendenciu mať menej časté vyprázdňovanie.
Na čo prišli je, že to, ako dlho stolica stojí v črevách, tak má vplyv na celý ekosystém čriev.
„Konkrétne, ak sa stolica drží v čreve príliš dlho, mikróby spotrebujú všetku dostupnú vlákninu, ktorú fermentujú na prospešné mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Potom sa ekosystém prepne na fermentáciu bielkovín, ktorá produkuje niekoľko toxínov, ktoré sa môžu dostať do krvného obehu,“ povedal Johnson-Martinez.
Výskumníci tiež ukázali, že mikrobiálna kompozícia mikrobiomov čriev účastníkov štúdie bola jasným ukazovateľom frekvencie vyprázdňovania. Baktériám fermentujúcim vlákninu, ktoré sú často spájané so zdravím, sa darilo v tzv. „Goldilocks zóne“. Ide o frekvenciu vyprázdňovania, kedy ľudia chodili na veľkú potrebu v priemere 1 až 2-krát denne. Naopak, baktérie spojené s fermentáciou bielkovín alebo horným gastrointestinálnym traktom, boli prítomne hlavne u tých so zápchou alebo hnačkou.
Výskumníci taktiež identifikovali niekoľko krvných metabolitov a plazmatických chemických látok, ktoré vykazovali súvislosť s frekvenciou vyprázdňovania, čo naznačuje potenciálne spojenia medzi zdravím čriev a rizikom chronických ochorení. Išlo o rôzne látky, ktoré majú potenciál poškodzovať napríklad obličky či pečeň. Napríklad látky, ktoré boli spojené s poškodzovaním pečene, boli viac prítomné u jednotlivcov s hnačkou. Tí, čo mali zápchu, sa častejšie trápili s obličkami.
„Chronická zápcha bola spojená s neurodegeneratívnymi poruchami a progresiou chronického ochorenia obličiek u pacientov s aktívnym ochorením,“ povedal Dr. Sean Gibbons, docent ISB a hlavný autor štúdie. „Avšak, bolo nejasné, či abnormality vyprázdňovania sú ranými faktormi chronických ochorení a poškodenia orgánov, alebo či sú tieto retrospektívne asociácie u chorých pacientov len náhodou. „Tu, vo všeobecne zdravej populácii, ukazujeme, že zápcha, konkrétne, je spojená s hladinami mikrobiálnych derivátov toxínov v krvi, ktoré sú známe svojím poškodzovaním orgánov, ešte pred akoukoľvek diagnózou ochorenia,“ doplňuje.
Nie je prekvapením, že tí, ktorí hlásili stravu bohatú na vlákninu, lepšiu hydratáciu a pravidelné cvičenie, sa často ocitli v „Goldilocks zóne“ vyprázdňovania.
„Celková štúdia ukazuje, ako frekvencia vyprázdňovania môže ovplyvniť všetky telesné systémy a ako abnormálna frekvencia vyprázdňovania môže byť dôležitým rizikovým faktorom pre rozvoj chronických ochorení,“ uzatvára Gibbons.
