Štúdia, ktorú vypracovali výskumníci z Columbia Mailman School of Public Health a Peking University School of Public Health, poskytuje prvotné, veľkoplošné dôkazy o tom, že procesy biologického starnutia môžu prispieť k riziku depresie a úzkostných porúch. Doteraz sa takmer všetky práce zameriavali na to, ako zlý duševný zdravotný stav predstavuje rizikový faktor pre urýchlené starnutie. Komplementárnou, ale menej študovanou hypotézou je, že sa môže vyskytnúť aj opačný proces a urýchlené procesy biologického starnutia môžu samy o sebe predstavovať riziká pre depresiu/úzkostné poruchy u starších dospelých.
Výskumníci testovali spojenia krvných chemických ukazovateľov biologického starnutia s prevalenciou a incidentmi depresie a úzkosti u poldruha milióna stredne postarších a starších dospelých v britskej biobanke z rokov 2006 až 2010. Výsledky ukázali, že dospelí s pokročilejším biologickým vekom mali väčšiu pravdepodobnosť na výskyt depresie a úzkosti v základnej časti a boli v väčšom riziku depresie/úzkosti počas osemročného sledovania v porovnaní s vrstovníkmi, ktorí boli v rovnakom chronologickom veku, ale ktorí boli testovaní a ukázali sa byť biologicky mladší. Po 8,7 rokoch boli účastníci s vyšším biologickým vekom o 6 percent náchylnejší k výskytu depresie a úzkosti.
„U starších dospelých, ktorí boli bez depresie/úzkosti v základnej časti, boli tí, ktorých krv ukázala, že sú biologicky starší, než by ich chronologický vek predpokladal, náchylnejší k rozvoju depresie alebo úzkosti počas sledovania v porovnaní s tými, ktorých krv ukázala, že sú biologicky mladší,“ uviedol Xu Gao, PhD.
Depresia a úzkosť sú bežné duševné poruchy, ktoré často spolu súvisia a sú spojené s vyššou invaliditou a úmrtnosťou, najmä u starších dospelých. Predchádzanie depresie a úzkosti u starších dospelých má preto potenciál zmierňovať zaťaženie ochorení v starnúcej populácii.
„Táto štúdia pomáha potvrdiť, že identifikácia rizikových faktorov a mechanizmov zraniteľnosti voči duševným poruchám musí byť prioritou verejného zdravia,“ poznamenal Gao.
Výskumný tím ale dopĺňa, že hoci zistenia pomáhajú vytvoriť perspektívne prepojenie, ktoré spája starší biologický vek s incidentom depresie alebo úzkosti, tak sa podrobnejšie nevenovali mechanizmom, ktoré vyvolávajú toto spojenie. No napriek tomu hovoria, že nateraz máme aspoň nástroje, ktoré nám môžu pomôcť identifikovať potenciálne ohrozených pacientov, aby sme mohli s nimi ďalej pracovať.
„Všetci starneme rovnakým tempom z chronologického hľadiska. Ale z biologického hľadiska niektorí z nás starnú rýchlejšie ako iní, vyvíjajú sa u nich chronické ochorenia a postihujú ich zdravotné problémy oveľa skôr a žijú kratšie a často i chorľavejšie životy,“ povedal Belsky. „Máme teraz nástroje na meranie, ktoré môžu kvantifikovať rozdiely medzi chronologickým a biologickým vekom.“, dopĺňa.
